Zamyslenie na 1. pôstnu nedeľu: Opravné prostriedky

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

„Nie, urobím si po svojom!" „Čo mi má čo Boh hovoriť do života?!" „... vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí" (Gn 3, 6b -7a).

Boh vo svojej nesmiernej láske k nám rešpektuje všetky naše rozhodnutia. Ale aj ich následky! Boh nie je pôvodcom nijakého zla. Ale rešpektuje, keď si človek zlo zvolí. Aj následky takého rozhodnutia.

A to sa netýka len nášho osobného života, ale aj života spoločenského, života v cirkevnom spoločenstve (vo farnosti, diecéze)... Bohu vďaka, že v Cirkvi na rozdiel od štátu či spoločnosti máme k dispozícii opravné prostriedky. Máme odprosenie, ľútosť, zmenu zmýšľania (pokánie), sviatosť zmierenia, modlitbu za vnútorné uzdravenie, Eucharistiu... Aj tak sme nepoučiteľní. Stále skúšame nájsť nejakú cestičku, ktorou by sme sa prešmykli do neba bez Boha. Adam a Eva. Ty. Ja. Každý. Okrem Ježiša. A z mimoriadnej Božej milosti aj okrem Panny Márie.

Keď stojíme na prahu Pôstneho obdobia, potrebujeme zmeniť svoje zmýšľanie. Nehľadať skratky. To znamená aj to, že nijaký skutok sebazapierania nám nezabezpečí večný život či odpustenie hriechov. Spása i odpustenie je Boží dar, daný nám zadarmo v Ježišovi Kristovi. Ale každý skutok sebazaprenia (v akejkoľvek podobe – modlitba, pôst, almužna) nám pomôže uchovať si dar spásy, ktorý sme dostali v krste.

Preto je napríklad veľmi dôležité ísť na spoveď teraz, na začiatku Pôstu. Lebo tým dávam najavo, že len s čistým srdcom môžem robiť skutky kajúcnosti. Ak začínam Pôst v ťažkom hriechu (a nezbavím sa ho v spovedi), tak akoby som Bohu hovoril: „Pôjdem svojou cestou a ty mi potom musíš odpustiť pri spovedi tesne pred sviatkami. Zaslúžim si to!" Vnímaš nezmyselnosť, nepravdivosť tejto vety? Nerobme zo svojho kresťanstva modloslužbu!

Pozeraj sa v týchto dňoch na Ježiša. Diabol ho pokúšal. Priamo k modloslužbe: „... ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať" (Mt 4, 9). A Ježiš nepodľahol, lebo bol plný Božieho slova. Diabol pokúša ja teba, mňa. Ak nie som plný Božieho slova (čo veru nie som), tak padnem. Raz viac, inokedy menej. Zbytočným pozeraním televízie, zbytočným sledovaním politiky, hrami na počítači... Alkoholom, drogami, pornografiou, nadávaním, hnevom...

Ale máme východisko, vyslobodenie z našich nesprávnych či priamo zlých rozhodnutí. Sviatosť zmierenia. A potom každodenný život v rytme Kristovho veľkonočného tajomstva – zomierať hriechu, svojej starej prirodzenosti, a žiť v Duchu, žiť ako nový človek znovuzrodený v krste...

„Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili."

Na stiahnutie

1. 3. 2020.doc

Návrat späť