Zamyslenia na tretiu veľkonočnú nedeľu

Ježiš naozaj vstal z mŕtvych a splnil svoj prísľub, že bude neustále s nami.

Nielen v Eucharistii, ale je s každým človekom každú chvíľku jeho života. Nie ako policajt, ktorý človeka tajne sleduje (Ježiš má na to všetky možnosti :-) – veď ho nevidíme) a zapisuje si jeho každý nesprávny krok, ale ako blízky priateľ, ktorý chce, aby som ho čoraz lepšie poznával, rozprával sa s ním, prejavoval mu lásku... A on to všetko robí ako prvý! Je mi ľúto, že mnohí kresťania túto pravdu nielen nežijú, ale ani ju nepoznajú a neveria.

Vo štvrtok som cestoval vlakom. Ježiš sedel pri mne v prázdnom kupé, bol to skvelý čas na spoločný rozhovor. Najprv ma uistil (ako neraz), aby som sa nebál. A potom, skôr ako sa zotmelo, mi dával obrazy. Bolo ich sedem plus jeden. Prvý bol veľmi zvláštny – po jednej strane rýchlika utekala srna, na druhej strane druhá srna stála. Zrejme chceli prebehnúť cez koľaje, tá utekajúca to úspešne riskovala pred prichádzajúcim vlakom. „Vidíš, uteká pred vlakom, ktorý prichádza z hrmotom? Ja prichádzam ticho, láskavo, aj tak predo mnou utekajú. Alebo si ma nevšímajú."

Druhá obraz bol medveď. Vynoril sa mi v mysli. „Neboj sa, tvoje slovo bude mať silu. Lebo bude moje."

Potom hustý les. „Ja si vždy nájdem cestu do srdca človeka. Aj cez húštinu zla."

Lesná lúčina. „Každého chcem priviesť na bohatú pastvu."

Domy. Nové i staré, pekné i rozpadávajúce sa. „Vidíš? Ľudia si robia vlastné príbytky pre svoje duše, nie tie, ktoré im pripravujem ja. A potom to tak dopadne – rozpadáva sa im všetko. Doslova aj strecha nad hlavou" – to som práve videl dom s polozborenou strechou.

Prázdna obora (teda správne po slovensky zvernica :-)) – inokedy v nej takmer vždy vidím stádo alebo aspoň pár kusov vysokej zveri. „Tam, kde má byť plno, kde očakávam mnoho sŕdc, je prázdno. Kde sú všetci?"

V najbližšom meste reklama na cirkus. „V cirkuse. Bláznia sa za hlúposťami, ale ja ich nezaujímam."

Už som ďalšie obrazy nečakal, veď ich malo byť sedem, ako som poznal na začiatku rozhovoru. A okrem toho už bola takmer tma. Tak som sa začal modliť bolestný ruženec. Šlo mi to ťažko, uvedomoval som si, že aj ja neraz nie som tam, kde ma Ježiš čaká a potrebuje. Bolelo ma to. Pokúšal som sa – veľmi roztržito – niesť kríž s Ježišom.

Vtedy prišiel posledný obraz – kosáčik dorastajúceho mesiaca. „Neboj sa, je nádej. Všetko, všetko bude rásť."

Tak som opäť rukolapne prežil, že Ježiš nevstal z mŕtvych preto, aby bol kdesi ďaleko v nebi. Ale aby mohol byť skrze svojho Ducha s každým človekom. Aj s tebou, ktorý čítaš tieto riadky. Že ho nepočuješ a nevidíš? Možno máš okolo seba priveľa hluku – vypni, čo sa dá. Možno máš veľa hluku v sebe – zastav sa a vedome dávaj Bohu každú myšlienku, čo ti príde na um. Nič pritom nerieš, len odovzdávaj. Alebo ti v počúvaní bráni hriech, ktorý si ani neuvedomuješ – pros Ježiša, aby ti postupne ukazoval oblasti, v ktorých ho nemiluješ, a aby ich uzdravoval... „Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem" (Ž 19, 13).

A najmä sa neľutuj, že Ježiša nepočuješ ani nevidíš. Ani emauzskí učeníci ho nespoznali – a tí s ním predsa dennodenne žili, kým bol v tele. Len maj otvorené srdce. Nechaj sa postupne vtiahnuť do hlbšieho, osobnejšieho vzťahu s Ježišom. On vstal z mŕtvych kvôli tebe. Aby mohol s tebou žiť. Prijmi túto pravdu nielen do hlavy, ale aj do srdca a spôsobu života. Uchráni ťa od mnohých hriechov a otvorí ti srdce pre mnohé skutky lásky. Nezabudni, že to je cesta, nie jednorazová akcia. Raz budeš Ježiša vnímať, inokedy ho celé mesiace, možno roky nezačuješ, neuvidíš. Ale to nie je podstatné – dôležité je, aby si ho nikdy vo svojom srdci nenechal samého.

Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal! Aleluja!

Všemohúci a večný Bože, nech sa tvoj ľud, duchovne obnovený, stále raduje a nech s pevnou nádejou očakáva túžený deň svojho vzkriesenia, ako sa teraz teší z prijatia do Božej rodiny. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

4. 5. 2014 A4.doc

Návrat späť