Zamyslenia na sviatok Svätej rodiny: Zdravý rozum

Čítal som včera text o pedagogike svätej Terézie Avilskej. Od 15. októbra sa v celom karmelitánskom svete slávi 500. výročie jej narodenia.

Táto učiteľka Cirkvi pokladá za základné znaky povolania k zasvätenému životu dobrý úmysel, prirodzenú inteligenciu a lásku k pravde. Trochu som sa nad tým pousmial, lebo túto vetu som už kedysi počul v trochu inej podobe – namiesto prirodzenej inteligencie bol v nej zdravý rozum.

Čo hovorí zdravý rozum o rodine? Rodina je otec, mama a ak Pán Boh požehná, tak aj deti. Kto hovorí niečo iné, nemá zdravý rozum.

Počul som príbeh z čias kolektivizácie v boľševickom Rusku. Do nejakého mestečka prišla úderka, ktorá mala za úlohu presvedčiť jeho obyvateľov, že kresťanstvo je nezmysel, že nijaký Kristus nikdy nežil... Po dlhých rečiach a „dôkazoch" vstal miestny pop (pravoslávny duchovný) a silným hlasom zvolal, ako to je vo východných cirkvách zvykom vo veľkonočnom čase: „Christos voskrese!" (Kristus vstal z mŕtvych!) Nato všetci prítomní odpovedali: „Voistinnu voskrese!" (Skutočne vstal!) A išlo sa domov. Nebolo o čom diskutovať.

Dúfam, že takto podobne skončia aj všetky tie reči o rodine v našej dobe. Veď niet o čom diskutovať. Otec, mama a deti. Bodka. Amen. Kto tvrdí niečo iné, nemá zdravý rozum.

Iná vec je, že v každej rodine sú problémy. Tí, čo na rodinu najviac útočia, si naschvál vyberajú pre svoju argumentáciu rodiny, ktoré sú rozvrátené, rozbité. Neraz aj od kresťanov počujeme: „Načo sa mám ženiť, vydávať? Veď pozri, ako tie rodiny žijú!" Je to na našu hanbu. No v takej situácii nám treba poukázať na rodiny, ktoré slúžia ako príklad. Nemusia byť ideálne (kde by sme takú okrem Svätej rodiny aj zobrali, však?), ale také, kde skutočne možno vnímať prítomnosť Boha.

Ktoré rodiny okolo seba by si označil za príkladné? Nie ideálne, ale príkladné? Čo potrebujete urobiť, zmeniť u vás doma, aby aj vaša rodina mohla byť za takú označená? Iste, nemá to byť pre nejakú chválu či visačku kvality, ako sa chvália firmy, že plnia nejaké ISO 9001, ale preto, aby sme mohli pomôcť iným rodinám v našom farskom spoločenstve. V ranej Cirkvi ľudia, ktorí chceli prijať krst, neraz išli žiť do takej príkladnej rodiny, aby sa naučili kresťanstvo v praxi. Predstav si, že by prišiel za tebou tvoj farár s prosbou, aby si na pol roka ubytoval u seba dvoch-troch ľudí, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti birmovania. Nech sa u teba doma, v tvojej rodine naučia, čo znamená žiť ako kresťania. Alebo by poslal za tebou snúbencov, aby ste sa im s manželkou či manželom venovali a pripravili ich na manželstvo...

Vidím, ako mnohým pri týchto návrhoch naskočí husia koža: „Čože, ja, my?" Áno, ty. Ak žiješ s Ježišom, ak sa dnes tešíš zo sviatku Svätej rodiny, tak potom nemá byť pre teba problém ukázať iným, ako v rodine prežívate spoločenstvo s Bohom.

Všimni si, že presne toto robia komunity zasväteného života – keď sa k nim chce niekto pripojiť, prechádza obdobiami skúšky a prípravy, nie však nejakej teoretickej, kde si o danom spoločenstve niečo naštuduje, ale praktickej – zbalí sa a nasťahuje sa do domu, kde komunita býva. Pozerá sa, ako ľudia v tom spoločenstve žijú, skúša žiť tak ako oni a skúma, či mu takýto spôsob života vyhovuje.

Je pre mňa záhadou, prečo mnohí kňazi dodnes robia prípravu na manželstvo sami. Prečo ju nezveria manželským párom vo svojich farnostiach? Či azda sami v Cirkvi pochybujeme, či máme príkladné rodiny?

Tento rok som posielal pozdravy s prianím: „... aby bol Ježiš u Vás stále doma." Toto je príkladná rodina – otec, mama, deti a Ježiš. „Pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16, 18).

Na stiahnutie

28. 12. 2014 A4.doc

Návrat späť