Zamyslenia na 4. pôstnu nedeľu: Božie riešenia

Keď boli Židia v babylonskom zajatí, určite si nevedeli predstaviť, ako Boh naplní prísľub daný cez proroka Jeremiáša,

že po sedemdesiatich rokoch zajatia sa vrátia do vlasti a znova vybudujú chrám. A Boh skutočne naplnil svoj prísľub veľmi nečakaným spôsobom – vládcom v Babylone sa stal Peržan Kýros, ktorému Boh prehovoril do srdca. Pohanovi. Vyslobodenie prišlo zo strany, odkiaľ to nik nečakal.

Aj celé ľudstvo bolo po dedičnom hriechu v zajatí zlého ducha. Tiež si nikto nevedel predstaviť, ako príde vyslobodenie. Možno mnohí ani nevnímali, že sú v nejakom zajatí – veď diabol veľmi šikovne využíva ponuku tohto sveta na to, aby v človeku vzbudil uspokojenie so životom: „Máš čo jesť, piť, máš strechu nad hlavou, robotu, môžeš sa zabávať, tak načo ti je nejaké vyslobodenie? Načo ti je nejaký mesiáš? Veď máš všetko, tak si užívaj..."

A predsa Boh uskutočnil nečakané vyslobodenie – poslal svojho vlastného Syna, ktorý prelomil diablovu obranu a oslobodil zajatých. Odvtedy každý človek môže uskutočniť výzvu, ktorú sformuloval kráľ Kýros: „S každým, kto patrí k jeho ľudu, nech je Pán, jeho Boh, a nech vystúpi" (2 Krn 36, 22).

To bolo to veľké Božie riešenie, ktoré my dnes prežívame v „malých", akoby čiastkových riešeniach. Napríklad si v posledných mesiacoch veľmi uvedomujem, ako okolo mňa rastie počet ťažko chorých ľudí. Očakávam pre každého Boží zásah. Neviem, aký. Túžim však a modlím sa za to, aby ich Boh uzdravil na slávu svojho mena. Pošle lekára? Daruje nový liek? Zasiahne priamo a uzdraví človeka na znamenie, že je mocný a plný lásky? Neviem, ale čakám...

Uvedomujem si aj iný, širší problém – našu neschopnosť ponúkať Božie veci. Mimoriadne okato to vnímam v súvislosti s podujatím 24 hodín pre Pána. Bola to úžasná príležitosť osloviť mnohých, napríklad aj pokrstených, ale nepraktizujúcich; tých, ktorí sa pri sčítaní ľudu síce hlásia ku Katolíckej cirkvi, ale žijú, akoby Boh a Cirkev neexistovali. Mohli sme im ponúknuť (letákom, reláciou v miestnom rozhlase...) možnosť urobiť niečo pre Pána. Pre toho, ktorý im krstom daroval večný život. No vyzerá to tak, že sme opäť zavreli Pána Ježiša v Cirkvi a nechceme ho pustiť von (tak nejako to pred časom formuloval Svätý Otec František). Odzneli nejaké oznamy v kostoloch, niečo bolo na webových stránkach... Ale kto išiel k ľuďom, ktorí do kostola nechodia a farské či diecézne webové stránky nečítajú?

A tak čakám (a modlím sa aj píšem tento text), že Boh zasiahne priamo najmä srdcia biskupov a kňazov, ktorí sú unavení a preťažení množstvom povinností, no nezapoja do nich laikov. Tak veľmi nám vo farnostiach a možno aj na úrovni diecéz chýbajú funkčné pastoračné rady, ktoré by takéto „akcie" operatívne plánovali aj uskutočňovali... Tie sú totiž Cirkvou daným riešením. Kňaz či biskup by už dával len požehnanie. A čakám tiež, že laici budú aktívnejší a budú prichádzať s návrhmi, čo pre farnosť urobia (nie čo treba urobiť :-)), že sa budú intenzívnejšie modliť a ponúkať priateľstvo ľuďom, ktorí Boha možno nemilujú tak dôverne ako my... Bože, ako to urobíš?

Boh má nečakané riešenia. Robíme si v spoločenstve biblické štúdium a tento týždeň bola v ňom úloha prejsť si šesť textov zo Svätého písma s nejakým človekom mimo spoločenstva. Po modlitbe a uvažovaní sme s manželkou oslovili našich susedov, ktorí ľudsky, navonok neboli najvhodnejšími kandidátmi na také stretnutia. Ako milo nás Boh prekvapil, keď sme sa stretli s pozitívnou odozvou. Máme za sebou šesť stretnutí a v srdci ich nečakanú otázku: „A bude ešte niečo ďalej?" Buďme si istí, že Božie riešenia, ktoré nám vnuká, sú vždy najlepšie a nikdy sa ich nemusíme báť. Sú pre naše dobro.

Nech nás v tejto dôvere povzbudzujú slová svätého Pavla z druhého čítanie tejto nedele:

„Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.

Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali" (Ef 2, 4 – 10).

Na stiahnutie

15. 3. 2015.doc

Návrat späť