SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

V podstate platí asi niečo takéto: „Ty máš svoje hodnoty, ja mám svoje. Ja sa do tvojich nestarám, ty sa nestaraj do mojich." Potom to v praxi vyzerá tak, že keď veriaci katolík protestuje proti eutanázii alebo rodovej ideológii, je označovaný za nepriateľa slobody, lebo neuznáva hodnoty toho druhého. „Idem na potrat. Ty sa do toho nestaraj, je to moje právo a moja hodnota. Ak máš inú, ži si ju, ale mne daj pokoj a neobmedzuj moju slobodu."

Práve pre túto relativitu sa potrebujeme vrátiť k čnostiam. Tak, ako v dnešnej modlitbe dňa prosíme Boha, aby ich v nás rozmnožil.

Čo znamená nielen mať, ale aj žiť čnosť viery? Napríklad aj uprostred utrpenia vyznávať, že Boh sa o mňa stará. Alebo pri gratulácii nedať na prvé miesto „želám ti hlavne zdravíčko", ale „želám ti najmä pevnú vieru, priateľstvo s Bohom, jeho požehnanie". Tiež v takej celkom bežnej veci, ako je počasie, nerozčuľovať sa nad tým, že prší alebo je zima, ale byť presvedčený, že Boh nám dáva presne to, čo potrebujeme pre večný život... Že je prehnané takto hovoriť? Nuž ak sme Boha vytisli zo svojho každodenného života, tak je. Ak je Boh Bohom len v nedeľu jednu hodinu, tak nemám čnosť viery, ale len dar, ktorý nepoužívam, nerozvíjam. No definícia čnosti hovorí, že je to neprestajná, trvalá dispozícia konať dobro, v tomto prípade konať podľa viery.

Niekedy napríklad ľudia hovoria, že chodia do kostola, lebo sa tam dobre cítia. Zvyknem na to reagovať, že iní ľudia sa dobre cítia v krčme. Chodím do kostola, lebo verím, že tam sa osobitným spôsobom stretávam s Bohom. A pritom sa tam môžem, ale nemusím aj dobre cítiť.

Konkrétnym prejavom čnosti viery je prijatie dieťaťa. Ak verím Bohu, že je starostlivý Otec, nikdy s potratom nebudem súhlasiť. Ak na vieru kašlem, tak schválim potrat aj eutanáziu, lebo ľudsky sa to zdá ako dobré riešenie...

A čo láska? Myslíš, že by sme mali toľko rozvodov a nešťastných manželstiev, keby manželia rozvíjali čnosť lásky? Nie lásku ako cit, ale ako stálu dispozíciu konať dobro druhému pre jeho večný život. A to sa týka aj súdov, sporov, nepriateľstiev... Čnosť ma učí konať dobre, aj keď to tak necítim. Ale viem, že je to správne, preto tak konám. Preto odpúšťam, preto prosím o odpustenie.

A nádej? Nuž toto je možno najťažšia čnosť. Čítal som kdesi, že anjeli sa pýtali Boha, čo na ľuďoch najviac obdivuje. A Boh odpovedal: „To, že majú nádej. Prežijú ťažký deň, nič sa im nedarí, ale ďalšie ráno vstávajú a hovoria si: ‚Dnes hádam bude lepšie.‘" Áno, nádej znamená dôverovať, že Boh má pre mňa každý deň pripravené to najlepšie. Aj keď to ľudsky môžem vidieť a vnímať ináč. No na konci dňa mu zakaždým poďakujem, lebo určite mi dal to, čo najviac potrebujem pre svoj večný život. Hoci to je v dôsledku pôsobenia zla spojené s utrpením a s krížom. No „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré" (Rim 8, 28). Takú nádej môžeme veľmi živo prežívať pri pohrebe blízkej osoby – keď pri hrobe nenariekame, ale naše slzy zármutku sú sprevádzané tichým úsmevom plným nádeje na stretnutie v nebi. Nikdy nezabudnem, ako sme pri pohrebe mladej dievčiny, kamarátky, ktorá zahynula pred tridsiatimi rokmi v Tatrách, spievali pieseň Idem tam do Božej zeme, kde vládne jas. A nádej nám hovorila, že je to pravda, že išla do Božej zeme. A že sa s ňou raz stretneme.

Svätý Bazil Veľký definoval čnosť ako „používanie schopností, ktoré nám dal Boh na konanie dobra, pod vedením správneho svedomia podľa Pánovho prikázania". Božské čnosti sme dostali, treba nám ich len rozvíjať. Dnes to znamená aj to, že sa nedáme ohlúpiť zmýšľaním sveta a budeme sa usilovať vidieť Boha za všetkým, čo sa okolo nás a vo svete deje. Tiež za zlom – nie ako pôvodcu zla, ale ako toho, ktorý aj zo zla, spôsobeného zlým duchom, dokáže vyťažiť dobro. Diablovi naprotiveň...

Skús sa vrátiť k čítaniam zo Svätého písma z tejto nedele a vnímaj, ako sa v nich čnosti rozmieňajú na drobné (Ex 22, 20 – 26). Ako vedú k oslave Boha (18. žalm). Ako vyzdvihujú konanie podľa viery (1 Sol 1, 5c – 10). A napokon ako sám Ježiš hovorí, že najdôležitejšia je láska (Mt 22, 34 – 40). Neskúšaj cestu hodnôt, vráť sa k čnostiam. Čnostný život ti ukáže aj správne hodnoty.