Zamyslenia na 29. cezročnú nedeľu: Zmysel

Dnešné texty sú dôkazom, že Boh skutočne má úlohu a poslanie pre každého človeka.

Ani jeden nie je na svete náhodou. Ani pohan Kýros. Dostal veľkú úlohu – umožniť naplnenie proroctiev o návrate Izraelitov z babylonského zajatia. Zrejme ani nevedel, na akom úžasnom diele má podiel. Podobne rímsky cisár. Nemal ani potuchy, že sám Boží Syn bude dbať o poriadok v jeho ríši. A farizeji? Aj ich Boh povolal, aby hľadali pravdu. Urobili však chybu – na rozdiel od Kýra boli takí zameraní na pravdu, že nespoznali Pravdu...

A čo ty? Vieš, že máš účasť na nesmierne veľkom vesmírnom príbehu boja medzi dobrom a zlom? Že každý dobrý skutok, každé potešujúce a povzbudzujúce slovo, všetko, čo robíš s dobrým úmyslom (aj keď to niekedy nedopadne podľa tvojich predstáv), napomáha konečnému víťazstvu dobra? Ale aj všetko zlé, čoho sa dopustíš, to víťazstvo akoby odďaľuje? Nie, tvoje zlé skutky či myšlienky alebo slová nepomôžu k víťazstvu zla, lebo ono je už porazené smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, ale môžu spôsobiť, že ty sám sa raz definitívne zaradíš na stranu zla, na stranu porazených. Nie je však lepšie byť na strane víťaza?

Možno pochybuješ o tom, že si dôležitý, jedinečný a nenahraditeľný človek. Ako mi to kedysi napísal spolužiak z gymnázia: „Koho by už zaujímal môj život, všedný a jednotvárny?" Nuž chcem ti povedať, že mňa. A určite Boha. Na mňa kontakt nemáš, ale máš priame spojenie s Bohom – modlitbu. Skús mu porozprávať o tom, čo si robil včera či dnes. Boha zaujímajú jednoduché, každodenné veci – veď bez nich by sa nediali ani tie veľké, mimoriadne a výnimočné. Hoci môže byť veľký rozdiel medzi tým, čo pokladáme za veľké a výnimočné my, a čo za také pokladá Boh.

Už som tu kedysi spomínal modlitbu jednej rehoľnej sestry: „Bože, daj, aby som žila až do smrti." My tu nie sme nato, aby sme čakali na smrť (aj keď sa denne na ňu pripravujeme), ale aby sme do posledného dychu aktívne konali Božie dielo. Pričom slovo aktívne neznamená len nejakú prácu či činnosť, ale aj pokojné prijímanie utrpenia, znášanie neúspechov, možno zmierenie sa s nevládnymi nohami či celým telom... Čiže ide o to, aby sme skutočne žili až do smrti – vedome a ochotne prijímali Božiu cestu. Pred očami mám pritom svoju mamu, ktorá roky nebola v nedeľu na svätej omši – nemohla chodiť. Keď tento svoj kríž prijala, keď uverila, že Boh ju nechce mať v kostole, ale doma pri rádiu, prestala nad sebou nariekať a nadobudla pokoj...

Tento týždeň ma okrem mojej práce v zamestnaní čaká rýľovanie záhrady vrátane vozenia hnoja, vymetanie sporáka v kuchyni, varenie zemiakov pre sliepky, posledné pokosenie trávnika, kúrenie v kotle na pevné palivo (aj vyberanie popola)... Chcem to robiť pre Boha. Pre víťazstvo jeho kráľovstva. Už ráno si vzbudzujem tento úmysel a ak sa podarí, tak si ho cez deň obnovím. Nerobím nič zvláštne. Môj život je navonok všedný a jednotvárny. Ale mám podiel na Ježišovom víťazstve na zlom!

Prosím ťa, maj tento podiel aj ty!

Ozaj, ešte mi prišlo na um – pomodli sa za Kýra, za rímskych cisárov aj za farizejov, ich učeníkov a herodiánov z dnešného evanjelia Odpočinutie večné... Aj tým prispeješ k definitívnemu príchodu Božieho kráľovstva.

Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

19. 10. 2014 A4.doc

Návrat späť