Zamyslenia na 26. cezročnú nedeľu: Skutočné pokánie

Aleluja! Je východisko! Nič nie je stratené! Existuje odpustenie! Existuje milosrdenstvo! Bože, aký si dobrý!!!

Takéto výkriky by sa túto nedeľu mali vznášať v našich kostoloch pri počúvaní čítaní zo Starého i Nového zákona. Všetci by sme mali dnes vychádzať z kostola naradovaní, že nám Boh odpustil, že nám dal cestu pokánia, východisko zo začarovaného kruhu hriechu. A tiež by sme mali vychádzať zmenení – lebo skutočná ľútosť mení život, mení konanie ľutujúceho. Okrem toho by dnes kňazi mali mať mimoriadne spovedné služby – možno až do hlbokej noci, lebo ľudia, ktorí dosiaľ prežívali spoveď len ako formalitu, si pri dnešnom Božom slove uvedomia divadlo, ktoré hrali pred Bohom i pred sebou, ochotne vystoja pred spovednicou dlhé hodiny, len aby sa zbavili svojich tiarch a zakúsili odpustenie. A skutočne budú konať pokánie..., ako som to nedávno čítal o jednom chlapovi, ktorý strávil spolu 22 rokov vo väzení za rôzne násilné činy. V deň, keď sa obrátil, chodil po dedine z domu do domu a odprosoval...

Viem, mám ideálne predstavy. Nikoho týmito riadkami nepresvedčím, aby sa zmenil. Ani jedného kňaza nenahovorím, aby sedel dnes v spovednici a čakal na zástupy kajúcnikov. Ale niečo urobiť môžem – ja mám konať pokánie. Lebo ja som ten syn, ktorý bol lenivý. A možno som ešte niečo horšie – ten syn, ktorý povedal „idem", ale nešiel. Všeličo sa v mojom živote zomlelo, no Bohu vďaka za to, že ma priviedol k pokániu. Zachránila ma jedna rehoľná sestra, ktorá mi v lete roku 1999 povedala dve veci: „Kto si ty, žeby si práve ty nemal zlyhať?" a „Choď na spoveď!" Bol som na spoveď v Jubilejnom roku 2000 (po štyroch rokoch) a znamenalo to radikálnu zmenu môjho života.

A druhá vec, ktorú môžem robiť aj robím, je modlitba – aby sa stal zázrak uskutočnenia myšlienok, ktoré som vyššie napísal. Modlím sa s istotou, že Boh ma nejakým spôsobom vypočuje, lebo „nechce smrť hriešnika". Modlím sa za kňazov, ktorí dnes kážu na tieto texty Svätého písma, aby Boh dal moc ich slovu a zároveň aby otvoril srdcia poslucháčov a viedol ich k ľútosti i k zmene života. Modlím sa za kňazov, aby očakávali, že ľudia na Božie slovo zareagujú a boli ochotní spovedať i za cenu zmeškaného obeda. Modlím sa za nás všetkých, čo budeme tieto posvätné texty počúvať, aby sme spoznali zlo svojho konania i zmýšľania a rozhodli sa pre zmenu života, ktorá sa začne hneď dnes úprimnou spoveďou (ak je to potrebné), odprosením ľudí, ktorým som ublížil, náhradou škody... Dnes, nie zajtra. Lebo „dnes je milostivý čas, dnes je deň spásy". Ak dnes pokánie odložím na zajtra, tak ho budem odkladať každý deň... Dokedy? Keby sa v nebi dalo niečo ľutovať, tak by to určite bola ľútosť nad každým dňom, keď som bol ďaleko od Pána.

Takže ak nežiješ príkladným kresťanským životom, ako sa to spomína v modlitbe dňa, je čas zmeniť to. Pričom si nevytváraj vlastnú definíciu príkladného života, ale prijmi tú, ktorú uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi (1303) vymenovaním účinkov sviatosti birmovania:

„Prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: ‚Abba, Otče!‘ (Rim 8, 15); pevnejšie nás zjednocuje s Kristom; zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého; zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou; dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž."

Keď si tento text Katechizmu čítam, fakt je čas robiť pokánie a meniť život...

Dobrotivý Bože, ty najviac prejavuješ svoju všemohúcnosť, keď sa zmilúvaš a odpúšťaš; neprestajne nám dávaj svoju milosť, aby sme príkladným kresťanským životom na zemi dosiahli prisľúbenú blaženosť v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

28. 9. 2014 A4.doc

Návrat späť