Stretnutie v Eucharistii je najspoľahlivejšie. Stojí totiž na Ježišovom slove, osobitne na tom, ktoré počúvame v evanjeliu už tretiu nedeľu. Keď sa s ním stretávam v modlitbe či v prírode alebo v iných ľuďoch, veľa závisí od môjho vnútorného rozpoloženia, neraz nemám istotu, či to, čo „počujem", je určite Ježišov hlas, či to, čo vnímam zmyslami, aj správne interpretujem. Ale keď prijímam Eucharistiu, tak mám stopercentnú istotu (rovnakú, ako keď prijímam napríklad sviatosť zmierenia), že je to stretnutie, spojenie, spoločenstvo so živým Bohom. A to je to, čo ma mení na iného človeka. Starý odumiera a rozvíja sa nový. Je to postupný proces, ale istý, hoci v ňom neraz robím chyby.
Sväté písmo nazýva takéto zmýšľanie múdrosťou (spomeň si na prvé i druhé dnešné čítanie). A tak každý, kto sa usiluje podľa toho žiť, je múdry, hoci môže byť analfabet a bez vzdelania.
Radíš sa medzi múdrych ľudí? Múdrych Božou múdrosťou?
Spomínam si na príklad, ktorý som pred rokmi počul ako skutočný príbeh zo Spišskej diecézy, ešte pred vojnou. Istý kňaz mal priateľa kňaza, ktorý vyučoval v seminári v Spišskej Kapitule. Tento raz prišiel k nemu na dovolenku. Tak ho domáci pán farár poprosil, či by mohol mať v nedeľu kázeň, že aj on si trochu oddýchne a ľudia budú mať zmenu.
A tak v nedeľu vyšiel na kazateľnicu hosť a dlho-predlho sa usiloval dokázať prítomnosť Pána Ježiša v Eucharistii. Ale sa veru aj trochu zaplietol a kázeň skončil tak nemastne, neslano. Domáci pán farár to celé počúval a v duchu si hovoril, čo len z toho bude. A tak po kázni vyšiel medzi ľudí pred kostol, kde sa mu prihovoril jeden z chlapov: „Pán farár, až dodnes som nikdy nepochyboval, že Pán Ježiš je v Oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Ale dnes už neviem. Veď keď taký učený pán nemá istotu, ako ju môžem mať ja, obyčajný sedliak?!"
Pán farár pochopil, že je zle, a tak na najbližšiu nedeľu vyšiel na kazateľnicu a povedal túto kázeň: „Drahí veriaci. Pán Ježiš v Eucharistii je, alebo nie je. Teda tam je! Amen."
Pán Ježiš v Eucharistii skutočne je. Stretnutie s ním a žitie s ním má byť centrom nášho kresťanstva. Chcem vždy myslieť, hovoriť a konať to a len to, čo mu bude robiť radosť. A mne to prinesie večný, blažený život. Poď so mnou po tejto ceste.