SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

aby som nikdy neostal hladný, aby som pri každej svätej omši, na ktorej sa zúčastním, mohol prijať Eucharistiu. Aj v mojom živote však boli obdobia, keď som dal prednosť hriechu a hladu pred pokrmom, ktorý mi ponúka Boh. Som mu však vďačný, že ma tak nenechal, že ma vždy doviedol k sviatosti zmierenia, ktorou mi umožnil vrátiť sa do života s ním.

Neprijímam Eucharistiu ako odmenu – nemám ju za čo dostať, veď denne zlyhávam. Ale prijímam ju ako posilu, ako Boží život, ktorému umožňujem vo mne rásť a rozvíjať sa. Prijímam ju ako liek, lebo som slabý. Prijímam ju ako puto spoločenstva – spoločenstva Cirkvi, spoločenstva našej farnosti, spoločenstva našej rodiny, spoločenstva nášho manželstva. Ježiš prítomný v Eucharistii ma spája s mnohými ľuďmi tak, že ich môžem milovať konkrétnou láskou...

Mnohí katolíci veria, že v Eucharistii je prítomný Ježiš Kristus, že je to chlieb života, no neprijímajú ho. Prečo? Niektorí sa cítia nehodní. Iní príliš hriešni. Ďalší sú ľahostajní. A niektorí aj spokojní s tým, že prijímajú dva-tri razy do roky na tzv. veľké sviatky. Všetci títo sú ovplyvnení diablom. (Tvrdá je to reč? Ale pravdivá.) Diablovi veľmi záleží na tom, aby sme svoj život stavali na vlastných silách. Je oveľa mocnejší ako my, a v takom prípade nás bez problémov zvedie. Diabol tiež vie, že ak budeme žiť spojení s Ježišom, tak nás tak ľahko nedostane. Vie, že ak nebudeme zotrvávať v hriechu (vieš, čo je dokonalá ľútosť?), tak nemá šancu odvrátiť nás od konania dobra, zvábiť nás z cesty s Bohom a k Bohu.

Ak prijímaš Eucharistiu pri každej svätej omši, na ktorej sa zúčastňuješ, ďakuj Bohu za tento mimoriadny dar milosti. Stále si však pripomínaj, že prijímaš nie preto, že si to zaslúžiš, že si dobrý a Boh ti dáva odmenu, ale preto, že denne potrebuješ posilu a chlieb pre nový život, ktorý si dostal v krste.

Ak prijímaš Eucharistiu len občas a je veľa takých nedieľ, keď si na svätej omši len divák, nie účastník hostiny, tak je čas pozrieť sa, ako konkrétne teba diabol odvádza od Boha a čím ťa nasycuje, že nemáš túžbu prijímať Boha. Môžu to byť navonok zbožné veci, ako napríklad pocit nehodnosti či hriešnosti, ktoré sú však neraz prejavom falošnej pokory a napokon aj pýchy – „budem prijímať, keď budem lepší". Môžu to však byť aj konkrétne závislosti – alkohol, drogy, hry, pornografia, nevera... A hádam v najhoršom prípade je to ľahostajnosť či rezignácia. V každom z týchto prípadov potrebuješ čo najskôr dobrú svätú spoveď, pred ktorou si urobíš poriadne spytovanie svedomia. (Keď som jediný raz v živote išiel na spoveď po štyroch rokoch bez Boha, pripravoval som sa na ňu takmer rok, pričom súčasťou toho bolo aj pretŕhanie pút, ktoré ma zväzovali.) A potom si často pripomínaj, že účasť na nedeľnej svätej omši vrátanie prijatia Eucharistie je najdôležitejšia potreba celého týždňa, pre naplnenie ktorej si ochotný urobiť všetko (i keby si mal chodiť na spoveď každý deň...).

Ešte je však možnosť, že napriek veľkej túžbe nemôžeš prijímať Eucharistiu – napríklad pre nesviatostné manželstvo. Aj v takom prípade sa však dajú podniknúť určité kroky – odporúčam ti ísť za kňazom a porozprávať sa s ním o možnosti preskúmať platnosť manželstva, ktoré ste sviatostne kedysi uzavreli. Existuje tiež možnosť žiť v novom vzťahu ako brat a sestra, bez sexu. (Možno si teraz klopeš po čele, či som normálny. Ale poznám ľudí, ktorí to dokázali, lebo Ježiš bol pre nich nadovšetko!)

Neviem si už predstaviť život bez prijímania Ježiša v Eucharistii. A pokladám za zázrak, že som kedysi štyri roky bez neho prežil. Pane, chráň ma, prosím, aby sa už nikdy nič také v mojom živote nestalo. Chcem byť stále s tebou. Ďakujem ti, že ma miluješ a chceš byť so mnou.