28. 04. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Voliť si, čo je lepšie (2. adventná nedeľa)

Spoločne kráčať (Syn hodos)

Pán dáva múdrosť na pochopenie jeho slov a videnie súvislostí. Zostavil svoje slovo tak, aby hovorilo každému srdcu, ochotnému počúvať a chápať. A hoci jeho slová boli napísané pred tisícročiami, aj dnes majú schopnosť, moc meniť srdce toho, kto ho prijíma.

Prorok Baruch prisľubuje niečo, v čo Izrael ani nedúfal – slávny návrat na Sion. Keď sa však pozrieme na dejiny, tak návrat zo zajatia nebol až taký slávny. Stačí si v Biblii prečítať Knihu Nehemiáš a Knihu Ezdráš. O kom to teda prorok hovoril? Skús si v tomto čítaní nahradiť slovo Jeruzalem či Izrael slovom Cirkev. A zistíš, že prorok hovorí aj o konci všetkých dní, keď sa so zdvihnutou hlavou vyberieme v ústrety Pánovi.

Ján Krstiteľ, nad ktorým zaznelo Pánovo slovo, ohlasoval jeho príchod (Lk, 3, 1 – 6). Ale týka sa to len Ježiša pred dvetisíc rokmi, ako to vyjadrujú prvé verše tejto perikopy, ktoré kladú Jánovo ohlasovanie do konkrétnej historickej doby? Toto slovo určite platí na pre nás v roku 2021: Pán je blízko.

Žalmista jasá nad návratom zajatcov na Sion. Cirkev jasá nad návratom stratených synov a dcér, ktorí konajú pokánie. No zároveň stále volá: „Zmeň, Pane, naše zajatie!" Stále si je vedomá, že nesie osivo na siatie s plačom, lebo trpí. Ale čaká, že pri návrate Pána mu s jasotom donesie plné snopy.

A čo odhaľuje Pavol v Liste Filipanom? Lásku jeho srdca, ktoré túži, aby všetci Filipania rástli v poznaní a chápaní až do dňa Ježiša Krista. Myslíš, že keď je Pavol v nebi, tak teraz už po tom netúži? Ale už nemyslí s radosťou a túžbou („srdcom Ježiša Krista") len na Filipanov, ale na všetkých, ktorí uverili evanjeliu a usilujú sa byť čistí pre Kristov deň.

Božie slovo je živé a účinné. Keď sa v týchto dňoch usilujeme spoločne kráčať (prežívaním synody), pozrime sa na situáciu Cirkvi možno nie v nejakom globálnom pohľade, ale na Cirkev celkom blízko. Na našich susedov. Ako s nimi kráčame v ústrety Pánovi? Vedia o nás (a najmä vidia na nás), že sa usilujeme byť svätí a bez úhony? Nepreviňujeme sa voči nim svojím nezáujmom o ich život? Ako by sme ich mohli pozvať k spoločnému kráčaniu pri prežívaní evanjelia?

„S radosťou prosím za vás všetkých,... aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie" (Flp 1, 4. 10).

Na stiahnutie

5. 12. 2021.doc

Návrat späť