Štvrtá veľkonočná nedeľa: Dnes s Ježišom

Počul som od očitých svedkov, že pred nejakými 30 rokmi na Katolíckej univerzite v Ľubline dával istý kňaz duchovné cvičenia pre celú univerzitu.

Končili sa záverečnou svätou omšou, ktorej predsedal miestny biskup. A exercitátor pri nej kázal. Veľmi krátko. Povedal: „Pán Ježiš Kristus naozaj vstal z mŕtvych! Ale vy tomu aj tak neveríte. Amen." Bolo z toho veľké haló, pokusy ospravedlniť exercitátora únavou a vypätím tých dní. Ale tí, ktorí mi ten príbeh rozprávali, hovorili, že takmer všetci tam cítili, že má pravdu...

Ako veľmi si potrebujme vždy znovu, doslova každý deň obnovovať vieru v Ježišovo zmŕtvychvstanie! A tiež v to, že žije s nami! So mnou! Možno sa dnes vytešujeme, že máme Dobrého pastiera. Ale skutočne sa ním nechávame viesť? Nie tak všeobecne – „veď žijem ako kresťan" –, ale úplne konkrétne v jednotlivých situáciách dňa? Je jasné, že postupom času máme v sebe veľa dobrých návykov práve z toho, že sme sa nechali viesť Kristom a jeho Duchom niekedy v minulosti. To je perfektné! Ale rozvíjam tieto návyky počúvaním Božieho hlasu aj dnes? Alebo už len žijem stereotyp a radšej už nič nepočúvam, aby som nemusel nič meniť? „Čo, Bože, ešte odo mňa chceš? Ráno začínam modlitbou, cestou do práce žmolím ruženec, v robote sa modlím Sláva Otcu za každého, koho stretnem, cestou domov robím nákup, takmer každý večer som na omši, s manželkou sa každý večer modlíme vešpery, televízor máme zapadnutý prachom, ani ho nezapíname... Tak čo ešte by som mal robiť navyše?"

Usmial si sa dnes na suseda? Pozdravil si šoféra v autobuse?...

Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! A žije s tebou! Ak žiješ v manželstve, tak je prirodzené, že sa spolu rozprávate o tom, čo dnes budete robiť, plánujete si práce v záhrade či návštevy, dovolenku. Ak žiješ s Ježišom, tak by si mal každý deň robiť niečo podobné s ním. „Pane, mám dnes také a také povinnosti, ktoré si mi dal s mojím povolaním, zamestnaním. Viem, že pri nich si stále so mnou a že ich pokojne a radostne plním len vďaka tebe. Ale aj ostatný čas chcem prežívať s tebou. Pozrieme si dnes hokej? Pripomenieš mi nejaký recept na dobrý koláč? Čo myslíš, už je čas vysadiť priesady? Nebudú mrazy?..."

Ježiš chce stále viac. Nie v zmysle množstva, ale kvality. Veď príde chvíľa, možno vekom či chorobou, že nebudeš môcť pracovať, že ani ruženec sa už nedokážeš pomodliť. Skúsil si sa už niekedy modliť úsmevom? Pohľadom? Ježiš sa tak veľmi raduje, keď mu prejavíš lásku. Keď niekedy cez deň otočíš hlavu smerom k bohostánku a s láskou sa na Ježiša v Eucharistii pozrieš (aj keď je ten bohostánok kilometre ďaleko).

Čítal som nedávno modlitbu, ktorá ma veľmi oslovila: „Pane, dovoľ mi žiť, pokým nezomriem. Tým mám na mysli to, že chcem žiť, milovať a plne slúžiť, pokým nepríde smrť. Ak túto modlitbu vypočuješ, ak budem schopná žiť až do smrti, naozaj nezáleží, ako dlho to bude trvať" (modlitba sestry They Bowmanovej). Niet k nej čo dodať. Dnes chcem žiť s Ježišom. Ako jednotlivec, ako člen rodiny, ako člen farnosti, ako člen národa, ako člen Cirkvi. S Ježišom. A je jedno, či mám 10 či 95 rokov. Chcem žiť naplno. Možno s veľkou aktivitou, ak na to mám ešte sily, a možno už len tichým opakovaním: „Aleluja! Pán vstal z mŕtvych!"

Už len posledná spomienka tohto textu. Počul som kedysi za totality o rehoľnej sestre, ktorá sa dožila sto rokov. Bola slepá, slabo počula, takmer nechodila. Navštívil ju istý kňaz a pýtal sa jej, čo celé dni robí. Odpovedala: „Učím sa spievať aleluja. Aby som bola pripravená, keď prídem do neba."

Čo dnes budeš robiť ty?

Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal! Aleluja!

Všemohúci a večný Bože, veď nás stále po ceste spásy, aby sme aj my, tvoje pokorné ovečky, došli do nebeskej vlasti, kam nás predišiel náš vznešený Pastier Ježiš Kristus, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

11. 5. 2014 A4.doc

Návrat späť