Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Srdciari a kardiológ (Prvá adventná nedeľa)
Vedel by si dlhý názov novej témy
mojich zamyslení vyjadriť dvoma slovami? Ak aspoň trochu sleduješ život Cirkvi,
tak áno. Sú to synoda a jubileum. Takže týmto dvom cestám, ktoré spolu
veľmi úzko súvisia, sa budem venovať v novom liturgickom roku, ktorý sa
práve dnes začína. Slová témy sú názvami liekov pre Cirkev, ale aj pre celú
roztrieštenú spoločnosť – liekmi na choroby, ktoré Svätý Otec František
pomenoval slovami individualizmus, indiferentizmus a imobilizmus. Liečia
sa tým, že sa učíme žiť vieru spolu s inými, že nie sme k iným (k ich
večnému životu) ľahostajní a že sa zriekneme svojho pohodlia a budeme
dávať všade najavo, ako milujeme Ježiša (nielen tým, že chodíme do kostola;
koľkí tam chodia, no Ježiša nemilujú!?).
Užívanie
týchto liekov je dlhodobá záležitosť, preto Svätý Otec prvú časť tejto cesty
pomenoval Pútnici nádeje. V Jubilejnom roku 2025 sa budeme spolu učiť
nachádzať nádej pre seba a tiež ju dávať iným. Neviem, aké budú ďalšie
etapy tejto cesty, ale je isté, že jej veľkým vrcholom bude Jubileum 2033, keď
budeme oslavovať 2000 rokov od Ježišovho zmŕtvychvstania a zavŕšenia diela
nášho vykúpenia. Tak vykročme!
Hneď
prvá nedeľa nášho liečenia je zameraná na tých, čo majú problémy so srdcom – teda
na nás všetkých. Najprv nás na ne upozorňuje apoštol Pavol: „Nech [Pán]posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony" (1 Sol 3, 13). Máme slabé srdcia, náklonné na zlé – dajme si ich posilniť. Prostriedkami
na to sú sviatosti, modlitba, Sväté písmo, život v spoločenstve (ním môže
byť aj rodina, ak žije s Pánom). Pavol pokračuje: „... aby ste čoraz
viac rástli v tom... ako máte žiť a páčiť sa Bohu" (4, 1). Prvý liek si vyžaduje
prijať pomoc, druhý naše aktívne konanie – rásť v tom, ako žiť pre Boha
a páčiť sa mu.
Na problémy so srdcom
upozorňuje aj Ježiš: „Dávajte
si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami
o tento život"
(Lk 21, 34). Ach, ako nás všetkých tieto veci ohrozujú a zaťažujú nám srdce. Liek sa volá „dávať pozor"
na to, čo do seba vkladáme. Nielen do tela (napr. zbytočné a nadmerné
nakupovanie), ale najmä do mysle, do pamäte, do duše (napr. cez televízor,
internet, mobil...).
Ako sa
tieto lieky používajú, jednou vetou vyjadruje žalmista: „K tebe, Pane, dvíham
svoju dušu" (Ž 25, 1). Potrebujem sa naučiť dvíhať svoju dušu
k Bohu – pohľadom na kríž, pripomínaním si nejakého verša z Biblie,
spevom duchovnej piesne... Nájdi si svoj spôsob, ako to robiť.
A napokon
s týmito liekmi dostávame aj lekára – kardiológa. Prorok Jeremiáš ho
nazýva „spravodlivý výhonok, ktorý
bude konať právo a spravodlivosť" (Jer 33, 15). Žalmista ho volá „Boh, moja
spása" a „dôverný priateľ" (Ž 25, 5. 14). Čo viac moje srdce potrebuje?
O liečbu sa stará sám Boh – ako mu to dovolím.
Mám
lekára, mám lieky. Sadnem si s ľuďmi, ktorí majú rovnakého lekára
a užívajú rovnaké lieky, a budeme sa povzbudzovať v nádeji, že
naše slabé srdcia budú posilnené a zaťažené srdcia pocítia uľahčenie.
Ježiš to urobí.