Hoci ma láka venovať sa téme „sporu
a nie malej hádky" (Sk 15, 2), lebo to nám je blízke
a v dnešných novinách by boli z toho bombastické titulky, pre
nás oveľa dôležitejší je súvis tohto textu (a celého, nielen uvedených slov)
s ostatnými čítaniami.
V Antiochii
vznikol problém. Ak by jeho účastníci nežili s Ježišom, neprežívali to, čo
Ježiš sľubuje v dnešnom evanjeliu – „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj
Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok" (Jn 14, 23) –, tak by
sotva našli riešenie. Ale pretože vnímali, že ide o Božiu vec, že ide
o to, aby Boh prebýval nielen v ich srdciach, ale aj v ich
spoločenstve, tak hľadali riešenie a Boží Duch im ho dal: „Duch Svätý a my sme usúdili..." (Sk 15, 28).
Konečným výsledkom takéhoto
prežívania svojej viery, takéhoto prístupu k problémom je text zo Zjavenia:
„... sväté mesto Jeruzalem,
ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou... Chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je
Pán, všemohúci Boh, a Baránok" (Zjv 21, 10 – 11. 22). Nádherná vízia, pre ktorú
sa oplatí žiť!
Možno si myslíš, že máš
k tomu ďaleko, aby si Boh u teba urobil príbytok, aby ťa viedol Boží
Duch. Ale to nie je pravda. Od krstu Boh v tebe prebýva. Stal si sa jeho
dieťaťom, súčasťou Kristovho tela – Cirkvi, si vbudovaný do svätého chrámu. Sú
súčasťou nového Jeruzalema, si Kristovou nevestou. Iste, môžeš namietať, že
tvoje hriechy Boha vyháňajú. No Boh sa nedá len tak ľahko vyhnať. Ak si svoje
zlyhania uvedomuješ, ak ich ľutuješ (alebo ako to ktosi povedal, ak ľutuješ
aspoň to, že ich nedokážeš ľutovať), ak sa usiluješ o dobro, čiže ak Boha
miluješ, prečo by mal byť Boh mimo teba?
A teraz urobím skok. Veľmi
mi v Cirkvi chýbajú zdravé spory a hádky. Nech sa deje čokoľvek,
tvárime sa, akoby všetko bolo v poriadku. Apatia? Ľahostajnosť? Nezáujem? Strach?
Vyvoláva to vo mne otázku, či vôbec žijeme...
Ak sme Božím príbytkom, tak to
musí byť na nás vidno. Skutočné Božie veci v nás musia vyvolávať vášeň,
nadšenie, ak treba, aj rozhorčenie či hádky, aby hľadaním riešenia bol v nás,
vo svojej Cirkvi, oslávený Boh. Synodálne stretnutia sú na to skvelou
príležitosťou...