04. 12. 2020
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Radostná zvesť (Druhá adventná nedeľa)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Všimni si v dnešnom Izaiášovom texte, kto má byť potešovaný: „môj ľud" (Iz 40, 1). Nie cudzinci, neveriaci, ale „môj ľud", tí, čo sú Bohu najbližší. Boží domáci. Prečo majú byť potešovaní? Lebo pre takýchto ľudí, ktorí žijú v úzkom spojení s Bohom, je naozaj potešením počuť, že „sa skončilo ich otroctvo, že je odčinená ich vina" (porov. Iz 40, 2). Len človek, ktorý skutočne uveril Bohu, vie, že bol otrokom, že je vinný. A taký sa teší, keď mu oznámia, že je po všetkom, že „už je dobre". Lebo Božie slová sú slovami k jeho srdcu.

Človek, ktorý Boha nepozná, ktorý ho nemiluje, len nerád si prizná, že je otrokom, že sa niečím previnil. Jeho budeš márne potešovať tými slovami, ktoré sú určené Božím domácim. Pohrdne nimi, vysmeje ťa, lebo nebude tomu rozumieť, lebo sa nedotýkajú jeho srdca.

To však neznamená, že takíto ľudia nepotrebujú Božiu potechu. No najprv musíme použiť slová či skutky či vlastný príklad, ktorý sa dotkne ich srdca, ktorý im odhalí ich otroctvo i vinu a privedie k pokániu. A človeka, ktorý koná pokánie, už možno (aj treba) potešovať.

Všimni si, koľko ľudí dnes otročí koronavírusu. Sledujú všetky možné správy, dezinformácie, konšpirácie, búria sa, šomrú, repcú, s akýmkoľvek rozhodnutím či nariadením sú nespokojní a protestujú... Hrozné otroctvo nepokoja a vnútornej zloby. Nedávno som čítal článok človeka, ktorý sa rozčuľoval, že prečo biskupi nič nerobia, aké to budú Vianoce, ak si nebudeme môcť v kostole zaspievať Tichú noc. Bolo mi ho ľúto. Veď Tichá noc ani žiadna iná koleda ani nejaké zásahy biskupov nezabezpečujú krásne prežitie sviatkov Pánovho narodenia. Len čisté srdce. Či budeme môcť ísť na svätú omšu alebo nie, nie je to prvoradé. Radšej budem sláviť sviatky s čistým a radostným srdcom doma, ako s naštvaným a vzdorovitým v kostole.

Máme modlu korony. Mnohí, ak nie všetci. Treba nám robiť pokánie = zmeniť zmýšľanie a následne aj hovorenie a konanie. Ako ináč budeme počuť slová potešenia, Božieho potešenia? Ako nám bez pokánia prinesú potešenie slová: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna" (Mk 1, 1)?

Začala sa hlásať radostná zvesť (= evanjelium) Ježiša Krista. A hlása sa aj mne, tebe, svetu. Toto ohlasovanie sa už nikdy neskončí. Až keď sa Ježiš opäť zjaví v sláve. Nič potešujúcejšie už nebudeš počuť. Skončilo sa tvoje otroctvo, je odčinená tvoja vina. Oslavuj Pána, raduj sa a poteš ľudí okolo seba. Staň sa ohlasovateľom radostnej zvesti.


Na stiahnutie

6. 12. 2020.doc



Návrat späť