„A ja som prvý z nich" (1 Tim 1, 15). Takto sa apoštol Pavol definoval. Prvý z hriešnikov. No nerobil to s nejakým postojom neustálej ľútosti nad sebou, ale z hrdosťou na dielo, ktoré Boh v ňom vykonal. Pavol bol hriešnik, ktorý poznal a zakúsil Božie milosrdenstvo. Preto mohol všade ľudí vyzývať: „Radujte sa! Opakujem: Radujte sa!" (Flp 4, 4).
Aj nás dnešné texty bohoslužby slova volajú k radosti. Ak sa totiž nebo raduje nad jedným hriešnikom, ktorý koná pokánie, my nesmieme ostať bokom a zazerať ako farizeji a zákonníci na tých, čo prichádzali k Ježišovi a počúvali ho. Sme pozvaní k radosti, lebo to my sme tí, ktorí sa priblížili k Ježišovi a dostali milosť pokánia a odpustenia. Niekto sa raduje z nášho pokánia (minimálne anjeli v nebi), my sa môžeme radovať z pokánia iných.
Všimni si dnes Mojžiša a Boha. Ich dialóg po hriechu modloslužby vyvoleného národa má byť pre nás príkladom modlitby za hriešnikov. Hebreji mali byť zavrhnutí, Mojžiš dostal ponuku stať sa veľkým národom... No Mojžiš netúžil po takej pocte na úkor iných. Miloval ľud, ktorý mu Boh zveril. Miloval hriešnikov. Až tak, že „ukecal" samého Boha k milosrdenstvu.
Tri otázky na záver. Vnímaš, že si omilosrdnený hriešnik? Ohlasuješ milosrdenstvo, ktoré sa ti dostalo? Raduješ sa z návratu iných hriešnikov do Otcovho domu?