Prvá pôstna nedeľa: Ako končíš deň?

Svätý Otec František sa tento týždeň stretol s kňazmi Rímskej diecézy. Mal k nim veľmi osobný príhovor,

ktorý stojí za prečítanie. A v jeho rámci položil kňazom otázku: „Ako končíš deň? Pred Pánom, alebo pred televízorom?"

Táto otázka však nie je len otázkou pre kňazov. Je pre nás všetkých. A môžeme ju aj modifikovať: „Ako začínaš deň? Pred Pánom, alebo pred televízorom?" V koľkých – aj kresťanských – domácnostiach je zapnutie televízora jednou z prvých ranných činností...

Prečo je táto otázka (a všetky podobné) dôležitá? Lebo hovorí o smerovaní nášho srdca. Hovorí o našich prioritách. Hovorí o tom, kde je Ježiš v našom rebríčku hodnôt. Svätý Otec nehovorí, že nemáme sledovať televízne programy – ale že na prvom mieste má byť Boh.

Všimni si, ako to robil Pán Ježiš v evanjeliu Prvej pôstnej nedele. Prišiel pokušiteľ (hneď ráno: „Zapni telku, počítač") a spochybňoval Ježiša: „Skutočne si si istý, že si Boží Syn? Dokáž! Choď svojou vlastnou cestou, veď na to máš!" Ježiš však vždy staval na prvé miesto Otca. To neznamená, že nemusel bojovať, že mu aj ako človeku hneď bolo všetko jasné a ľahké. Getsemanská záhrada je toho dôkazom. Ale každodenným úsilím mať Boha na prvom mieste bol pripravený aj na ťažké chvíle pokušení a boja.

Ak ja ráno ako prvé zapnem telku a večer je môj posledný čin jej vypnutie (aj s pokušením: „Ešte nevypínaj, ešte môže byť niečo zaujímavé"), nemôžem vyhrať v boji so zlom. Ono ma prevalcuje a zničí. Ak však ráno moje prvé myšlienky, slová i skutky (napríklad prežehnanie) patria Bohu a podobne deň uzatváram, budem oveľa silnejší v boji o svoju večnosť. Lebo budem spojený s Bohom pevnejším putom, ktoré ma nepustí konať zlo...

Čo mám teda robiť? V prvom rade využiť tento čas na prijatie Božieho milosrdenstva. Boh je pripravený a ochotný všetko nám odpustiť a dať všetko do poriadku. Chce od nás, z hĺbky nášho srdca počuť len jedno slovo: „Ľutujem." V knihe Tvár sveta sa spomína sen jedného človeka. Videl v ňom diabla, ako sa rozpráva s Bohom a vyčíta mu, že ľuďom odpúšťa, hoci ho každý deň a vždy znova urážajú. Potom dodáva: „Ja som sa proti tebe postavil len raz, a mne si neodpustil." Boh mu odpovedá: „A prišiel si niekedy a povedal: ‚Ľutujem‘?"

Ak si už dosiahol Božie milosrdenstvo (vďaka „ľutujem" a sviatosti zmierenia), tak je potrebné zmeniť životné návyky – ráno zapni seba, svoje srdce a počúvaj Boha. Cez deň konaj a hovor len to, čo je pred Bohom dobré. A večer nevypínaj – zaspávaj v Božom náručí, so srdcom napojeným na neho. Rozmeň si túto všeobecnú radu na drobné a usiluj sa byť počas dňa s Bohom čo najčastejšie (modlitba, adorácia, Sväté písmo, Eucharistia, spoločenstvo...). Vedome. Je pravda, že to Boh mení tvoje srdce, ale aj tvoje úsilie je nenahraditeľné.

Táto myšlienka ma privádza k tomu, že asi najväčším problémom mnohých kresťanov je ľahostajnosť a nezáujem o Boha. Sú spokojní s jednou omšou týždenne, s dvomi spoveďami (prípadne s dvanástimi) ročne, s rannou a večernou formálnou modlitbou... Chýba im oheň. Preto prosím teba, ktorý tieto riadky čítaš: Ak v sebe máš Boží oheň, tak pros Boha, aby ti ukázal, ako zapaľovať podobný oheň v ľahostajných srdciach... Ak ho nemáš, tak čo najskôr vyhľadaj človeka, ktorý ho má. A nechaj sa Božím Duchom skrze toho človeka zapáliť. Ako? To nechaj na Boha, to je jeho práca. Len vykroč. Prosím.

Všemohúci Bože, udeľ nám milosť, aby sme prežívaním štyridsaťdenného pôstneho obdobia hlbšie vnikali do Kristovho tajomstva a čnostným životom napredovali na ceste k spáse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

9. 3. 2014 A4.doc

Návrat späť