Piata pôstna nedeľa: Ide o život
O život v hrobe. Svätý Otec tento týždeň hovoril o pasivite a formalizme mnohých kresťanov. Možno to nazvať životom v hrobe nezáujmu. V stredu pri katechéze o manželstve opäť spomenul ako spôsob rodinného života i riešenie mnohých problémov tri slovíčka – „prosím, ďakujem, odpusť". Koľkí to však odmietajú a radšej si žijú v hrobe „urobím si to po svojom". Ďalší sú pochovaní zaživa do svojich plánov a predstáv. Mnohí (aj kresťania) žijú v nenávisti voči Cirkvi. Iní žijú v hrobe návykového hriechu, závislostí, vzdoru, hnevu... Niektorí sú pochovaní vo svojom utrpení a bolesti, v chorobe... Ak sa ťa čokoľvek z toho týka, tak ďalej čítaj len v prípade, že ťa život v hrobe už nebaví, že chceš oň prísť. Ináč ten život riskuješ.
Túto nedeľu sa číta text z Knihy proroka Ezechiela. Z 37. kapitoly. Boh dáva každému človekovi prísľub, že ho vyvedie z hrobu. Z akéhokoľvek. Lazárovo vzkriesenie je dôkazom, že to nie sú slová do vetra. Ak Boh môže dať život telesne mŕtvemu, je preňho hračka to isté urobiť pre duchovne mŕtveho.
Vnímal som taký hrob v sebe. Niekoľko desaťročí. Roky som sa modlil veľmi jednoduchú modlitbu: „Bože, vyveď ma z môjho hrobu!" Ale nechcel som to tak naozaj. Až keď mi Boh začal brať všetko, čo sa mi v mojom hrobe páčilo (vnímaš absurdnosť tejto vety? – bol som v hrobe a mnohé sa mi tam páčilo!!!), keď mi raz v noci zobral moje očakávania v jednom vzťahu, keď sa z môjho vnútra vydral výkrik: „Aj toto mi berieš?", začul som odpoveď: „A čo ak práve toto je oslobodením z hrobu?" A bolo. Po niekoľkých mesiacoch som si uvedomil, že od tej noci sa tú modlitbu nemodlím. S úžasom som zistil, že ku mne hovorí Písmo – „vložím do vás svojho ducha a ožijete". Potom som dostal „vlastnú pôdu" – sviatostné manželstvo. Teraz čakám na splnenie posledného prísľubu– „spoznáte, že ja som Pán".
Čítal som i počul som mnoho svedectiev ľudí, ktorí prešli takýmto vzkriesením. Pri nejednom plačem od radosti nad tým, s akou láskou Boh koná. Jednou rukou berie to, čo človeka ničí, druhou ho zahŕňa svojím požehnaním, aj keď neraz v podobe kríža. Tí, čo to prežili, vedia, o čom hovorím. A sú šťastní, že dali Bohu na to súhlas. Že nečakali na stretnutie s Bohom až do chvíle telesnej smrti.
Ak si v niektorom z hrobov, ktoré som spomínal na začiatku, no aj tak si sa dočítal až tu, tak ohrozenie tvojho života v hrobe je v tejto chvíli akútne. Ešte stále máš možnosť zachrániť si ho – prestaň čítať. Ale ak neprestaneš, veľmi rád preberiem na seba následky toho, že pokračuješ :-).
Ježiš sa totiž obracia aj k tebe, preniká stenami tvojho hrobu a volá na teba: „Poď von!" Vyjdeš? Poslúchni, vyjdi a zažiari ti Svetlo. Vitaj v živote!
***
Každý deň nám ide o život. Aj v prípade, že už sme dávno na Ježišovo slovo vyšli zo svojho hrobu. Vtedy sa totiž diabol ustavične pokúša do nejakého hrobu nás opäť dostať. Nenápadne, ľstivo. Ak je to aj tvoj prípad, skús dnes venovať čas rozlišovaniu – pros Božieho Ducha, aby ti dal jasný pohľad na tvoj život, nech uvidíš, čím ťa diabol pokúša, kde žiješ „telesne" (Rim 8, 8). A potom sa tomu vzopri – diabol od teba ujde (Jak 4, 7). Už nikdy nijaký hrob!
„‚Lazár, poď von!‘ A mŕtvy vyšiel" (Jn 12, 43b – 44).
Prosíme ťa, Pane a Bože náš, pomôž nám nadšene žiť v tej láske, ktorou tvoj Syn Ježiš Kristus ľudstvo miloval a na kríži sa zaň obetoval. On je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Na stiahnutie
6. 4. 2014 A4.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase