Nepokaz si dobré meno (17. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Možno je môj pohľad uletený, ale v dnešných čítaniach vidím odvážny, či skôr plný dôvery odkaz Bohu: „Nepokaz si dobré meno, ktoré u mňa máš!"

Abrahám s Bohom vyjednáva o osude obyvateľov Sodomy a Gomory. A drzo/opovážlivo/odvážne či plný dôvery v Božiu dobrotu a spravodlivosť mu hovorí: „To nech je ďaleko od teba!" (Gn 18, 25). Akoby mu hovoril: „Mám o tebe vysokú mienku, nepokaz si dobré meno, ktoré u mňa máš." Opovážlivé? Možno. Ale väčšmi v tom vidím dôveru, ktorú Abrahám prežíval. Veď sa jej roky učil, Boh ho roky utvrdzoval svojimi prísľubmi. Mala to všetko pokaziť nejaká Sodoma? Boh vedel, že ide o veľa, že ide o Abrahámovo srdce. A tak robil všetko, aby si dobré meno u neho nepokazil nejakou nespravodlivosťou.

Všimnime si, že niečo podobné, hoci v oveľa jemnejšej forme, nás učí Ježiš. Hovorí nám, aby sme Boha oslovovali „Otecko, Abba". A keď potom vymenováva jednotlivé prosby modlitby Otče náš, akoby nám hovoril: „Oslovením otec vyjadruješ svoju vysokú mienku o Bohu. Že je otec. To nie je titul (preto naschvál používam malé o), to je spôsob života, spôsob konania. Takže keď hovoríš Bohu otec, vieš, že ti vždy dá každodenný chlieb, že ťa uchráni pred zlom a nepriateľom i hriechom, že si u neho doma vždy vítaný... Akoby si mu hovoril: ‚Otecko, máš u mňa veľmi dobré meno. Nepokaz si ho tým, že mi nedáš niečo, čo nevyhnutne potrebujem...‘"

Možno je to uletený pohľad. Ale mne pomáha privinúť sa s novou dôverou k Bohu, k oteckovi, ktorý vie, že ma bolí čeľustný kĺb, že sa nám trochu vydula nová plávajúca podlaha... „Otecko, zverujem ti to. Si skvelý otec a hoci by som sa už nikdy neuzdravil, hoci by sme museli dlážku vymeniť, aj tak si môj otecko a verím, že sa o mňa skvelo staráš. Amen."

Na stiahnutie

24. 7. 2022.doc

Návrat späť