Naše a Božie riešenia (17. nedeľa v Cezročnom období)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Dnešné texty ukazujú rozdiel medzi ľudskými a Božími riešeniami.

Nebolo čo jesť. Elizeovi ktosi doniesol dvadsať chlebíkov a kapsu zrna. „Ako mám toto dať stovke chlapov?" (2 Kr 4, 43). Nasýtili sa tým. Ježišovi doniesli päť chlebov a dve ryby. „Ale čo je to pre toľkých!?" (Jn 6, 9b). Nasýtilo sa tým okolo päťtisíc mužov. A v oboch prípadoch ešte zvýšilo.

Je prirodzené a správne, že vždy hľadáme riešenia, ktoré zodpovedajú nášmu poznaniu, našej skúsenosti. No niekedy je potrebné vykročiť vo viere a hľadať i prijať Božie riešenia.

V týchto dňoch na to máme skvelú príležitosť. Rozhodnutím vlády bolo určené, že na stretnutia so Svätým Otcom pri návšteve Slovenska budú môcť ísť len plne zaočkovaní. Naše riešenie? Kričíme, protestujeme... Božie riešenie? Skvelá príležitosť priniesť obetu – buď prijatím očkovania, alebo zrieknutím sa účasti na stretnutí. (Návšteva Svätého Otca má väčšiu cenu ako jedno očkovanie.) Ak ostaneme len pri ľudských riešeniach, diabol si bude mädliť ruky a hovoriť si: „Skvelé! Ešte aj návštevu pápeža môžem použiť na rozmnoženie hriechu, na rozdelenia a sváry, na vzbudenie hnevu." Ak prijmeme Božie riešenia, ak prinesieme obetu zrieknutia sa vlastnej vôle, prinesie to obrovské požehnanie a obrátenie mnohých sŕdc. Vzbura rovná sa prehra. Obeta rovná sa víťazstvo.

Dajme Ježišovi v týchto dňoch svoj „chlebík" obety, pokánia, pokornej modlitby. Nemáme ani len potuchy, koľkí sa budú môcť potom nasýtiť, keď Pán našu obetu požehná a milosti rozdelí medzi mnohých.

Možno si povieš: „Aj tak som na žiadne stretnutie s pápežom nechcel ísť." Aj ty môžeš a máš priniesť obetu. Každodennej modlitby za obnovu jednoty, za ducha pokánia, za skutočnú pokoru našich sŕdc. Tým, že sa prestaneš zaoberať zbytočnosťami a začneš sa zaoberať Ježišom. (Je pre mňa zarážajúce, ako mnohí pokrstení vedia zápalisto hovoriť o márnostiach sveta, no o Ježišovi nevedia povedať ani slovo. Čo potom napĺňa ich srdcia? Márnosti či Ježiš?)

Vypočujme Pavlovo volanie: „Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja" (Ef 4, 1 – 3).

Žime tak, aby si diabol nemohol mädliť ruky...

Na stiahnutie

25. 7. 2021.doc

Návrat späť