Klamné žiadosti, márne zmýšľanie (18. nedeľa v Cezročnom období)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Čím sa odlišuje môj (i tvoj) život ako toho, kto často prijíma Eucharistiu, od života toho, kto ju prijíma možno dva razy do roka alebo vôbec neprijíma, hoci je pokrstený tak ako ty?

Taká otázka sa vo mne vynorila počas uvažovania nad čítaniami nedeľnej liturgie. Nepriamo ma k nej naviedol svätý Pavol v Liste Efezanom, keď ich vyzýva: „Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania" (4, 17). Akosi mi z toho vyplynulo, že sa od okolitého sveta, ktorý žije pohansky, nemáme líšiť ani tak spôsobom života (veď všetci potrebujeme jesť, piť, pracovať, odpočívať), ako zmýšľaním, ktorým svoje konanie i hovorenie riadime. Pavol ako pomôcku na správne rozlišovanie hovorí o starom a novom človekovi. Starý sa svojimi klamnými žiadosťami ženie do skazy, nový sa duchovne obnovuje premenou zmýšľania.

Ktoré sú tie klamné žiadosti? Mať, mať stále viac, stále novšie, stále modernejšie, stále byť in a cool. Z jediného dôvodu: aby som mal

Ako sa obnovuje zmýšľanie? Každodenným hľadaním cesty svätosti, vyhýbaním sa zlu, jeho odmietaním. Ale to nestačí. K tomu treba pridať aktívne hľadanie dobra a jeho konanie.

To neznamená, že hlboko veriaci človek nemôže mať najmodernejšie veci, využívať najlepšiu techniku, ísť na vychytenú dovolenku do zahraničia. Môže. Ale má ich používať na Božie veci. Ak napríklad idem na dovolenku, ale len s klamným zmýšľaním „ja si chcem oddýchnuť", ale bez ochoty aj tam žiť ako Kristov svedok, žijem ako pohan v márnosti svojho zmýšľania. Ak si kupujem nové auto so všetkými doplnkami, ale používam ho najmä na to, aby som sa ním chválil (to sa dá aj bez slov), je to podobné – pohanské. Doplň si situácie zo svojho okolia, no najlepšie z vlastného života, keď si žil pohansky, nie kresťansky. Upozorňujem ťa, že nejde o otázky z nejakého spytovania svedomia.

Práve toto naše staré zmýšľanie, zmýšľanie pohanov, patrí medzi najväčšie problémy Cirkvi. Naučili sme sa chodiť do kostola, ráno a večer odriekať nejakú modlitbu, hodíme niečo do zvončeka, možno na prvý piatok ideme na spoveď, ale zmýšľame ako pohania. Ak sa svojich susedov opýtate, či na vás vidia, že patríte Ježišovi, čo vám asi povedia?

Je čas na zmenu. Stále. Kým nepríde Ježiš.

A jednu vec na záver. V rámci prípravy na návštevu Svätého Otca sa už objavilo viacero výziev modliť sa ruženec či aspoň desiatok. Skvelá vec! Ale len v tom prípade, ak je to pre nás skutočne modlitba, nie odriekanie zdravasov. Učil ťa niekto, ako sa modliť ruženec? Nemyslím tu na poradie tajomstiev či jednotlivých modlitieb. Pýtam sa, či si sa učil a stále sa učíš modliť sa ruženec srdcom. Uvažovať nad tajomstvami. Tvoriť si vlastné dodatky. Hovorí sa, že Ján Pavol II. sa modlil aj dvadsať ružencov denne. To mohol len tak, že to bola modlitba srdcom. A vtedy má zmysel. Nie odriekať zdravasy, ale skutočne byť pred Bohom s Pannou Máriou a otvoriť mu svoje srdce...

Na stiahnutie

1. 8. 2021.doc

Návrat späť