Každému hovor (24. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Kto ti prvý príde na um, keď počúvaš podobenstvo o márnotratnom synovi?

Mne príde na um... ja. To ja som stratený syn, ktorý sa našiel, syn, ktorý bol mŕtvy, a ožil. Toto poznanie a táto skúsenosť mi dovoľuje a umožňuje hľadať iných stratených, lebo sám som bol zachránený.

Ak ti prišiel na um niekto iný, tiež je to v poriadku. Za predpokladu, že aj ty máš skúsenosť svojej vlastnej záchrany – odpustenia hriechov, vyslobodenia zo závislosti, očistenia od špiny... Lebo ak si bol zachránený, tak takú istú záchranu dožičíš a dopraješ každému stratenému, každému budeš hovoriť o tejto možnosti.

Prečo je kresťanstvo v Európe na ústupe, dá sa povedať, že v kríze? Lebo si myslíme, že sme dobrí. A možno aj sme, ale nie je to naša zásluha. Všetko je milosť. Ak nie si vrah či zradca, to nie preto, že si taký skvelý, ale preto, že si dostal a prijal milosť nestať sa takým. A tá milosť je k dispozícii každému. Len mnohí o nej nevedia. Prečo? Lebo mnohí z tých, čo ju dostali aj prijali, čušia. Možno si niekde v kútiku duše myslia, že veď ich stratenie sa nebolo až také hrozné, že oni nepremárnili otcov majetok hýrivým životom. Opak je však pravdou. Každý hriech je útekom od Boha, je výkrikom Bohu priamo do očí: „Daj mi pokoj! Ja si chcem žiť po svojom!" Je odchodom do ďalekej krajiny, medzi svine.

Vrátil si sa k Otcovi? Tak o tom každému hovor. Aby sa aj iní mohli vrátiť.

Už je to vyše 40 rokov, čo som počul (skutočný?) príbeh o kňazovi, ktorý namiesto čítania tohto evanjelia povedal: „Dnešné evanjelium o márnotratnom synovi všetci poznáte, tak ho nebudem čítať, idem rovno kázať." Radšej ho mal prečítať dva razy a potom byť ticho. Lebo živé a účinné je Božie slovo, nie nejaké naše ľudské komentáre, vyvyšujúce sa nad evanjelium.

Už som ticho.

„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal..."

Na stiahnutie

11. 9. 2022 a.doc

Návrat späť