A nielen otvorený, ale stále v ňom má niekto modlitbovú službu. Stala sa v tej farnosti taká vec: Istí manželia sa večer poriadne pohádali. Naštvaný manžel si zobral bundu, tresol dverami a odišiel. Manželka si len pomyslela: „Znova pôjde do krčmy a príde domov opitý..." Asi po hodine si spomenula, že kostol je otvorený aj v noci, tak sa rozhodla, že pôjde celú túto situáciu odovzdať Bohu. Aké bolo jej prekvapenie, keď tam uvidela kľačať svojho muža...
Ak by tento otvorený kostol nepriniesol nijaké iné ovocie, tak tých 50 dní bdenia a modlitieb stálo za to, čo prežili spomenutí manželia. A ľudia, ktorí sa najprv podujali pre modlitbovú službu do Veľkej noci, sa rozhodli v nej pokračovať bez určenia termínu konca...
Prečo to píšem? Neraz hľadáme zložité riešenia pre svoje problémy. A hľa, Boh mal pre týchto manželov veľmi jednoduché riešenie – otvorený kostol. Len to riešenie im musel niekto ponúknuť, niekto sa musel nadchnúť pre myšlienku stálej modlitbovej služby. Myslím si, že práve v tom je úloha Cirkvi aj dnes – ponúkať širokú možnosť jednoduchých riešení, kde nie je potrebné mať neviem aké vedomosti či výbavu (občas mám pocit, že dnes sa ľudia už ani nevedia modliť, ak nemajú poriadne ozvučenie). Stačí možno otvorený kostol, možno rozšíriť ponuku časopisov, možno raz za týždeň by sa mohli vymeniť kňazi zo susedných farností pri slávení svätej omše... Aby bola širšia ponuka. Z úzkej sa niekedy ťažko vyberá...
Aj Boh nám ponúka takéto jednoduché riešenie: prítomnosť živého Ježiša! Toho Ježiša, ktorý bol mŕtvy, a ožil. Ktorému je daná všetky moc na nebi a na zemi. Veríš tomu?
Asi nemá zmysel písať k tomu niečo viac. Len ťa prosím, milovaný čitateľ, využi každú možnosť byť s Ježišom. Budú prázdnejšie krčmy, minie sa menej elektrickej energie pri sledovaní televíznych programov, nebudú sa toľko zodierať kľúče pri zamykaní Božích chrámov :-), kňazi budú menej organizovať svoju farnosť, ale o to viac pásť svoje stádo... Byť s Ježišom má ďalekosiahle následky. Možno aj ty raz nájdeš v kostole človeka, ktorého by si tam nikdy nečakal...
***
A predsa musím čosi dodať. Svätý Otec mi počas štvrtkovej homílie hovoril zo srdca (ako vždy :-)). Tu je niekoľko jeho myšlienok:
„Rozprávaš sa s Ježišom? Hovoríš Ježišovi: ‚Verím, že žiješ, že si vstal, že si blízko mňa, že ma neopustíš‘? Kresťanský život má byť toto: dialóg s Ježišom, pretože – a to je pravda – Ježiš je stále s nami, je stále s našimi problémami, našimi ťažkosťami a s našimi dobrými skutkami."
„Prosme Pána, aby urobil s nami všetkými to, čo urobil s učeníkmi, ktorí sa báli radosti. Aby nám otvoril myseľ: «Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu.» Nech otvorí našu myseľ a dá nám pochopiť, že on je živou skutočnosťou, že on má telo, že je s nami, že nás sprevádza a že on zvíťazil. Prosme Pána o milosť, aby sme sa nebáli radosti." (podľa TK KBS)
Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal! Aleluja!
Nekonečne milosrdný Bože, každoročnou slávnosťou Veľkej noci oživuješ vieru svojho ľudu; prosíme ťa, zveľaďuj v nás svoju milosť, aby sme vždy hlbšie chápali nesmiernu hodnotu krstu, ktorým sme boli očistení, nevýslovnú lásku Ducha, ktorým sme boli znovuzrodení, a nekonečnú cenu krvi, ktorou sme boli vykúpení. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.