Boh sa nám zjavuje pri úplne
obyčajných činnostiach. Abrahámovi sa zjavil, keď sedel pri vchode do stanu,
lebo bolo veľmi horúco a tam mal zrejme trocha tieňa. Možno jeho stan stál
práve pod Mambreho dubmi. Abrahám poskytol hosťom zvyčajnú semitskú
pohostinnosť – všetko v hojnosti: chleby z troch mier múky, vykŕmené
mladé teľa... To všetko pre tri osoby. A spoznal, že to bol Pán.
Marte
sa dal poznať, keď lietala po kuchyni a po dome a bola zaujatá
prípravou pohostenia. Márii sa dal poznávať, keď sedela pri jeho nohách
a počúvaním prijímala lepší podiel. Vtedy možno ešte nevedeli, kto je
hosťom v ich dome, ale pri vzkriesení Lazára to už tušia, vedia...
Spoznávam
prítomnosť Boha, keď odpočívam? Keď upratujem? Keď varím? Keď sedím pri
počítači? Keď idem do obchodu? Keď šoférujem? Asi nie. Ale mám byť pripravený.
Neviem, kedy sa mi znova zjaví Pán. Ale nečakám, že to bude pri nejakej zbožnej
činnosti (hoci to nevylučujem). Možno ho najbližšie stretnem pri oberaní malín
či čučoriedok. Alebo v obchode, potrebujem kúpiť držiak na sprchu.
Pane,
chcem mať otvorené srdce, aby som ťa spoznal, keď sa mi zjavíš. Túžim „bývať
v tvojom stánku" (Ž 15, 1). Ďakujem ti za návod v dnešnom
žalme, ako to môžem dosiahnuť. Daj sa mi, prosím, viac, lepšie spoznať.