20. 06. 2014
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

12. cezročná nedeľa - zamyslenie 1

Ako stredoškoláci sme sa celkom radi bavili tým, že sme recitovali nejakú krátku básničku s tým,

že každý dostal za úlohu odrecitovať ju v nejakom povolaní. Napríklad ako operný spevák, ako politik, ako profesorka slovenčiny, ako škôlkar... Ak každý zobral svoje recitovanie vážne a usiloval sa napodobiť svoj „vzor", nasmiali sme sa do popuku.

Tak je to aj s vierou. Ak ju berieme vážne, prýšti z nás radosť a aj ľudia okolo nás sa začínajú radovať. Ak je pre nás len príťažou, prípadne zamestnaním :-(, ľudia okolo nás si možno obrazne ťukajú na čelo a nechápu, čo to robíme.

Takéto myšlienky mi prichádzajú na um v súvislosti s procesiami na slávnosť Kristovho tela a krvi. Kde ľudia milujú Ježiša a svoju radosť zo života s ním dávajú patrične najavo, procesie sú plné života a priťahujú nielen vždy ďalších veriacich k väčšej láske k Bohu, ale aj v neveriacich či ľahostajných vzbudzujú záujem, čo sa to deje. Možno potom o Cirkvi povedia to, čo som čítal tento týždeň v jednej knihe, čo by si mali ľudia pomyslieť či povedať pri zmienke o Cirkvi: „Jo, to jsou ti blázni, co je zajíma život a vsadili na lásku. Zbožštili lásku, chtějí od života nemožné. Moc jim to nejde, ale jsou paličatí..."

Čo hovorili ľudia o procesii na Božie telo v tvojej farnosti? Ak nič, treba sa ich na to pýtať, lebo ako ináč získame spätnú väzbu? Ak samé pochvaly, tak treba tento týždeň čakať návaly na fare – konvertiti tam budú stáť v rade a netrpezlivo čakať na zápis do ďalšieho kurzu prípravy dospelých na prijatie sviatostí... Ak si procesiu neveriaci či nepraktizujúci ani nevšimli alebo ak sa z nej smiali a bola trápna aj nám samým, musíme si spytovať svedomie a prosiť Boha, aby nám odhalil i odpustil náš hriech – totiž že mu svojím ľahostajným a/alebo pohrebne vážnym vystupovaním robíme hanbu. A tiež musíme hľadať cesty, ako lepšie milovať Ježiša, ako nechať rozblčať vo svojom srdci oheň lásky k Ježišovi, ukrytému v Eucharistii. Veď Eucharistia nie sú len sviatostné spôsoby, ako radi teologicky hovoríme či počujeme, ale to je prítomný sám Ježiš. Určite uznáš, že „milovať sviatostné spôsoby" znie veľmi divne. Ale milovať Ježiša, ktorý je v Eucharistii plne prítomný ako Boh i Človek, je nádhera!

Svätý Pavol píše v jednom zo svojich listov: „Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán," iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b). Toto je cesta do radosti z kresťanstva – očistiť si srdce, prijať naplnenie Duchom Svätým (pod tým nemyslím nijakú charizmatiku, ale ani ju nevylučujem) a volať: „Ježiš je Pán!" Skús si to dnes povedať aspoň tisíc krát. Skús si to povedať ako hriešnik so slzami v očiach. Skús si to povedať ako zblúdilý syn, ako prostitútka, ako alkoholik, ako zradca, ako daňový podvodník, ako politik bez chrbtovej kosti... A potom to hovor ako Mária Magdaléna, ako Peter po Ježišovom zmŕtvychvstaní, ako Zachej, ktorý vstal z mýtnice, skús si to povedať tak, ako to hovorí či hovoril tvoj otec či tvoja mama. A skús to potom niekomu povedať. Celým srdcom. To vôbec neznamená, že musíš pritom niečo citovo prežívať. Ale ak tomu budeš veriť, ak Ježiš bude skutočne Pánom tvojho života, tak tvoje slovo bude mať moc Ducha a prenikne srdce toho, čo ťa bude počúvať. A raz skutočne budú pred našimi farami stáť rady ľudí, ktorí sa budú chcieť zapísať na kurz prípravy dospelých na prijatie sviatostí. Lebo stretli človeka, ktorý stavil na lásku, Veľmi mu to nešlo, ale bol tvrdohlavý...

Dúfam, že kňazi, čo tieto riadky čítajú, sa tých radov nezľaknú, ale už dnes si vytiahnu materiály ku spomínaným kurzom a pripravia sa na príchod prvých záujemcov. A nezľakni sa týchto riadkov ani ty, milovaný čitateľ, milovaná čitateľka. Chci od života, od Života nemožné. Veď uctievať a milovať Boha, ako o to prosíme v dnešnej modlitbe dňa, znamená aj privádzať k nemu tých, ktorých milujeme.

PS. Prosím, aby si nebral oslovenie milovaný, milovaná o pár riadkov vyššie ako frázu. Nepoznám ťa, tak ako ty nepoznáš mňa. Ale v Ježišovi, v jeho Cirkvi sme spojení pevným putom, v Ježišovi sa milujeme. A teším sa, že raz budeš stáť pri nebeskej bráne, čakať, keď tam prídem zo zeme, a budeš vydávať svedectvo: „Pane, tohto zober do neba, lebo písal písmená, ktoré mi pomáhali viac ťa milovať." Prosím ťa, milovaný čitateľ, milovaná čitateľka, o túto službu pri nebeskej bráne. A ak tam prídem skôr ako ty, tiež budem prosiť Pána: „Môj Bože, zober ho do neba, veď svoj očistec si odtrpel už na zemi, keď čítal moje písmenká." :-)

Svätý Bože, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Na stiahnutie

22. 6. 2014 A4 povodne.doc



Návrat späť