11. 09. 2014
Domov   >   Udalosti

Židia a Rómovia si pripomenuli holokaust

V nedeľu sa konala na Židovskom cintoríne vo Varíne pri Žiline židovsko-kresťanská spomienková tryzna na pamiatku obetí holokaustu z Varína a okolia.

Spomienka na holokaust sa konala na Židovskom cintoríne vo Varíne v predvečer Pamätného dňa obetí holokaustu, ktorú zorganizovalo OZ Zabudnutý Varín pod záštitou Židovskej náboženskej obce Žilina a Biskupského úradu v Žiline. V rámci spomienky na holokaust bol v kinosále vo Varíne muzikál Judit a v nedeľu boli v rímskokatolíckom Kostole sv. Jozefa Gbeľany modlitby za obete holokaustu s priamym prenosom TV Lux.

Popoludní sa konalo na cintoríne modlitbové stretnutie na uctenie umučených obetí holokaustu z obce Varín a okolia. Smútočnú spomienku moderoval Peter Prieložný, ktorý privítal starostu obce Miroslava Willigera, bratislavského rabína Barucha Myersa, predsedu ŽNO Žilina Pavla Frankla, generálneho vikára Žilinskej diecézy Ladislava Stromčeka, kňazov a bohoslovcov z varínskej farnosti a gréckokatolíckeho kňaza Igora Čikoša. Na úvod sa zhromaždeným prihovoril starosta obce Varín Miroslav Williger, ktorý povedal o významnom postavení židovských spoluobčanov vo Varíne a tragédii, ktorá ich postihla. Ďalej sa zhromaždeným prihovoril Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce Žilina, ktorý neskrýval svoje dojatie z hojného počtu ľudí, ktorí sa rozhodli vzdať úctu a pietu tým, ktorých život skončil násilnom smrťou v koncentračných táboroch. Modlitby za zomrelých predniesli bratislavský rabín Baruch Myers v hebrejčine a generálny vikár Žilinskej diecézy Ladislav Stromček. Gréckokatolícky kňaz Igor Čikoš rómskeho pôvodu sa pomodlil aj v rómskom jazyku. Spomienkovú udalosť sprevádzali smútočné piesne v podaní rómskej evanjelizačnej kapely F6 z Čičavy pri Vranove nad Topľou a kapela Emauzy zo Skalice. Na záver udelil zhromaždeným Áronovské požehnanie v hebrejčine bratislavský rabín. Smútočná tryzna sa konala vo Varíne druhýkrát od skončenia holokaustu a zanechala podľa vyjadrení bratislavského rabína Barucha Myersa a generálneho vikára Ladislava Stromčeka hlboký dojem. Okrem domácich účastníkov sa na smútočnej tryzne zúčastnilo aj niekoľko desiatok Rómov.

Po ukončení modlitieb bola na cintoríne otvorená výstava obrazov Fera Guldana „EXODY – XI. prikázanie NEVYŽENIEŠ s libretom Mira Polláka.

Židovský cintorín vo Varíne sa nachádza na začiatku obce blízko železničnej stanice. Po obvode je ohradený kamenným múrom, ktorý je na niektorých miestach poškodený. O cintorín sa desaťročia nikto nestaral, bol poškodený vandalmi a mnohé macevy z kvalitného materiálu boli rozkradnuté. Veľmi cenné macevy z 19. storočia sa zachovali aj vďaka náletovým drevinám, ktoré ich na dlhé desaťročia úplne skryli pred vandalmi. Z iniciatívy Jaroslava Buchtu sa začalo s obnovou cintorína. Bol úplne vyčistený od náletových drevín, osadená kovová brána a teraz pokračuje obnova rozsiahleho obvodového kamenného múra.

V ďalšej etape sa budú vztyčovať pováľané macevy, súpis hrobov, preklady a výskum. Obetaví dobrovoľníci by chceli v budúcnosti postaviť na cintoríne aj pamätník obetiam holokaustu z Varína a okolia. Vo Varíne žila v 18. a 19. storočí početná židovská komunita, tvoriaca 14 až 19 percent obyvateľov. V roku 1942 bolo vo Varíne registrovaných 52 židovských občanov, po deportáciách tu zostali len dve rodiny chránené výnimkami. Po oslobodení sa niektorí vrátili do Varína, no po krátkom čase sa odsťahovali. Dnes vo Varíne nežije nikto so židovským vierovyznaním.

 

Jozef Feiler



Návrat späť