SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Pri príležitosti sviatku Panny Márie Karmelskej a prvého výročia obnovenia Kaplnky sv. Lazára z Betánie v Novej Bystrici usporiadala miestna farnosť slávnosť s bohatým duchovným programom. Kaplnke z roku 1828, postavenej pôvodne pre sochu Panny Márie Karmelskej, hrozil úplný zánik. Jej záchrany sa ešte v roku 2014 ujali dobrovoľníci z rádu sv. Lazára a obyvatelia obce, ktorí ju s prispením mnohých dobrodincov rozobrali a znovu postavili do pôvodnej podoby na novom námestí. V auguste 2015 ju vysvätil kardinál Dominik Duka OP, pražský arcibiskup a generálny kaplán rádu sv. Lazára spolu so žilinským biskupom Mons. Tomášom Galisom. Historicky prvá murovaná stavba v obci sa tak zároveň stala prvou kaplnkou zasvätenou sv. Lazárovi z Betánie na Slovensku. Podľa preliminára kanonickej vizitácie z roku 1820 sa ku kaplnke v Novej Bystrici konali procesie vždy na sviatok Panny Márie Karmelskej. Jej socha z prvej polovice 19. storočia dodnes tvorí súčasť interiéru obnovenej kaplnky. Farnosť Nová Bystrica sa preto v spolupráci s lazariánmi a so súhlasom žilinského biskupa rozhodla nadviazať na túto historickú tradíciu a spojiť výročie obnovy kaplnky s obnovou procesií k Panne Márii Karmelskej.

Program slávnosti začal modlitbou sv. Ruženca a duchovnými cvičeniami v miestnom Kostole sv. Jána Krstiteľa. Br. Melichar Matis OP, promótor pre ruženec Rehole dominikánov, vystúpil s prednáškou o histórii a súčasnosti ružencových bratstiev na Slovensku. Pripomenul, že prvé ružencové bratstvo vzniklo už v roku 1475 v Kolíne nad Rýnom, odkiaľ sa táto myšlienka postupne rozšírila aj k nám na Slovensko. V časoch osvietenskej reformy cisára Jozefa II. boli ružencové bratstvá na dlhý čas potlačené, ale po roku 1858 boli obnovené, najskôr v Košiciach a odtiaľ sa cez Spiš postupne rozšírili na Liptov, Oravu aj Kysuce. Br. Melichar stručne vysvetlil tri formy ružencových bratstiev, ako aj povinnosti ich členov. Upozornil však, že nejde o privilegované spoločenstvo, ale o cestu, ktorá nás ma priniesť pred Krista, preto sú bratstvá otvorené všetkým. Ďalej vystúpila ekologička, RNDr. Andrea Novomeská, PhD., s prednáškou o pápežskej encyklike Laudato Sí. Podľa nej Sväty Otec František svojou prácou prirodzene nadväzuje na viaceré encykliky svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý takisto poukazoval na rôzne ekologické problémy moderného človeka. Dr. Novomeská zároveň vyzdvihla ekumenický ráz celej encykliky, v ktorej pápež František cituje islamských i protestantských autorov, čím diskusiu o ekológii otvára ľuďom všetkých vyznaní. Pripomenula tiež známu vetu konštantínopolského patriarchu Bartolomeja, podľa ktorého je ´zločin proti prírode zločinom proti nám samým a hriechom proti Bohu´.

V rámci Svätého roku milosrdenstva vystúpil s duchovným zamyslením aj kaplán rádu sv. Lazára a Misionár milosrdenstva, br. Jakubrafael Patay OFMCap. Ten hneď v úvode upozornil na kritický nedostatok milosrdenstva medzi dnešnými ľuďmi a pripomenul hlavný význam mimoriadneho Svätého roku, t. j. potrebu spolupracovať s Bohom na šírení milosrdenstva v našich každodenných životoch. Podľa brata Jakubrafaela v mestách panuje čoraz silnejšia anonymita a izolácia, ktoré pápež František považuje za vážnu chorobu dnešnej doby. Žijeme hriešne životy a zraňujeme sa navzájom. Keď sme však zranení, nedokážeme ukázať autentickú lásku, vtedy potrebujeme Boha. Spoveď nám pomáha zbaviť sa hriechu a obnoviť svoj vzťah s Bohom. No aj keď sa uzdravíme z hriechov, zostáva v nás rana, ktorá zanecháva stopu na našej duši. Hanba je podľa br. Jakubrafaela veľkou milosťou. Sú totiž medzi nami ľudia, ktorí páchajú veľké zlo a nehanbia sa za to. Pociťovať hanbu nám však pomáha sa uzdraviť. Boh chce s nami žiť vo vzťahu a ochotne nám preukazuje svoje milosrdenstvo. Preto sa máme otvoriť Božiemu milosrdenstvu a rozdávať milosrdenstvo aj v našich vzťahoch ďalej. Po duchovných cvičeniach nasledovala svätá omša, ktorú pri príležitosti sviatku Panny Márie Karmelskej celebroval karmelitán z Banskej Bystrice, br. Dušan Hricko. Ten vo svojej homílii vysvetlil križiacky pôvod karmelitánskej rehole a úcty siahajúce do Svätej zeme, ako aj prvé spoločenstvá, ktoré po vyhnaní križiakov vznikali v Európe. V roku 1700 sa Bosí karmelitáni dostali aj na Slovensko, konkrétne do Skalice, ale už v roku 1795 ich vyhnal z nášho územia cisár Jozef II. Karmelitáni obnovili svoje pôsobenie u nás v roku 1995. Cisárovi na karmelitánskej reholi vadila silná orientácia na modlitbu a vedenie ľudí k horlivej modlitbe. Čo je modlitba, pýta sa ďalej br. Dušan. Je to úprimný rozhovor s tým, ktorý nás miluje, cieľom modlitby je preto láska. Podľa tradície dostali karmelitáni v 13. storočí znak ochrany vo forme škapuliaru priamo od Panny Márie. Škapuliar predstavuje štyri dary a štyri povinnosti. Ten kto nosí škapuliar nebude zatratený, bude zachránený z Očistca prvú sobotu po smrti, bude pod špeciálnou ochranou Panny Márie Karmelskej a stane sa súčasťou karmelitánskej rodiny. Škapuliar treba mať vždy na sebe, treba nasledovať Ježiša a Máriu, treba sa dať zapísať do karmelitánskej knihy a modliť sa „Pod Tvoju ochranu".

Po skončení svätej omše sa sformovala procesia smerom ku Kaplnke sv. Lazára z Betánie. Tu sa v rámci krátkej adorácie prítomní veriaci pod vedením br. Dušana Hricka OCD pomodlili litánie k Panne Márii Karmelskej. V úplnom závere v krátkom príhovore poďakoval moderátor slávnosti a veliteľ Slovenskej komendy rádu sv. Lazára, Mgr. Radovan Ocsovay KCLJ, všetkým duchovným, spolubratom, hosťom a veriacim za spoločné slávenie a povzbudil Novobystričanov, aby si aj naďalej uctievali Pannu Máriu Karmelskú a každoročne o tomto čase konali procesie ku kaplnke na jej slávu. Kaplnka bola následne otvorená pre osobné modlitby a prosby. Viacerí prítomní veriaci využili slávnostnú príležitosť k prijatiu škapuliara. Rád sv. Lazára pri tejto príležitosti vydal pamätný svätý obrázok s medailónikom Panny Márie Karmelskej podľa pôvodného vyobrazenia z 19. storočia, kam spadá aj postavenie kaplnky v Novej Bystrici.

Text: Mgr. Radovan Ocsovay