Spomienkové stretnutie na násilné vyvezenie vincentiek

Vo štvrtok 31.1.2013 sa v Sirotári v Žiline konalo spomienkové stretnutie na násilné vyvezenie Dcér kresťanskej lásky ...

Vo štvrtok 31. januára 2013 sa v Kapucínskom kostole Obrátenia sv. Pavla - tzv. Sirotári v Žiline konalo spomienkové stretnutie na násilné vyvezenie Dcér kresťanskej lásky (vincentiek) zo Žiliny v auguste 1950 na nútené práce v poľnohospodárstve a v textilných továrňach, ktoré pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska - Oblastná organizácia Žilina.

Začalo sa svätou omšou, ktorú celebroval saleziánsky kňaz a rodák zo Žiliny don Ján Tocký SDB spolu s riaditeľom Biskupského úradu v Žiline Mons. Michalom Balážom a kapucínskym kňazom P. Leopoldom Nemčekom OFMCap.

V homílii Ján Tocký priblížil históriu pôsobenia vincentiek v biskupskom sirotinci v Žiline v rokoch 1881 - 1950 v budove bývalého jezuitského kláštora a ich zásluhy o záchranu židovských detí v ňom.

Po sv. omši boli prečítané svedectvá sestier vincentiek s. Kajetány Magdolenovej DKL a s. Albány Cibuľovej DKL, ktoré pôsobili v Žiline, ale pre vysoký vek sa osobne zúčastniť nemohli. Sestra Kajetána vo svedectve spomenula prácu sestier v Žiline: „Každá sestra pracovala naozaj naplno, lebo tých povinností bolo dosť. Všetko sme robili v mladistvom eláne a z veľkej lásky k Bohu i dušiam." Sestra Albána uviedla detaily poľnohospodárskych prác: „Na poli nás pracovalo asi 120 sestier. Pracovali sme aj v tabaku a vopred sa modlili aj za tých, čo ho budú fajčiť, aby pracovali viac na spáse svojej duše. Čas nám letel, práca ubúdala, ruky, nohy a kríže boľavé, no srdcia veselé a odovzdané." Svedectvá prečítala s. Jarmila Homolková DKL, ktorá krátky čas tiež žila v kláštore v Žiline a v 50.rokoch bola väznená pre formáciu rehoľného dorastu. Osobné svedectvo predniesla uršulínka s. Konštancia Ferencová OSU, ktorá prežívala so žilinskými vincentkami nútené práce v poľnohospodárstve v Modre a v textilnej továrni v Hanušoviciach. Spomenula uväznenie troch sestier 7. januára 1953, medzi nimi aj žilinskej predstavenej s. Stanislavy Ryšovej, pretože odmietali pracovať v prikázané sviatky. Sestra Konštancia zaspievala aj niektoré z piesní, ktoré rehoľné sestry skladali na poli a v továrňach, autenticky opisujúce ich osudy. Stretnutie sa ukončilo modlitbou za zomrelé sestry vincentky pri pamätnej tabuli na budove kláštora, ktorú im v roku 2006 odhalili vďační zachránení Židia. Pamiatku sestier si prišli uctiť aj predstavitelia Židovskej náboženskej obce, ktorí boli prítomní na celom programe.

Dcéry kresťanskej lásky (vincentky) pôsobili v Žiline v rokoch 1881 - 1950 v bývalom jezuitskom kláštore. Trinásť sestier pôsobilo v materskej škole (95 detí), v ľudovej škole (300 detí), v biskupskom sirotinci a internáte (60 detí), v Mariánskej družine (95 detí) a starali sa o kostol s verejnými bohoslužbami. Ku kláštoru bol pripojený chudobinec, kde bolo trvalo 15 chudobných a asi 300 chudobným sa podával obed. V rokoch 1941 - 1950 štyri sestry pôsobili v mestskom starobinci. Počas druhej svetovej vojny vincentky ukrývali v sirotinci židovské deti, vďaka čomu ich zachránili pred deportáciou. Vďační Židia 18. 5. 2006 odhalili sestrám na budove kláštora pamätnú tabuľu a predstavenej sestre Agáte Matúškovej bolo 27. 1. 2010 udelené vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi in memoriam.

V r. 1945 bola ľudová škola poštátnená a v r. 1950 bola do kláštora nasadená štátna zmocnenkyňa. Po odmietnutí zanechania rehoľného povolania boli 29. 8. 1950 násilne vyvezené do centralizačného kláštora v Beluských Slatinách, 27. 9. 1950 do centralizačného kláštora v Modre na poľnohospodárske práce na štátnych majetkoch a 21. 10. 1951 do textilnej továrne v Hanušoviciach na Morave. Pretože opakovane odmietali pracovať v prikázané sviatky, príslušníci ŠtB 7. 1. 1953 zatkli tri sestry, medzi nimi aj žilinskú sestru predstavenú Stanislavu Ryšovú, ktorá bola v Šumperku odsúdená na 8 mesiacov väzenia. Dňa 21. 6. 1955 sestry nastúpili do zanedbaného domova dôchodcov v Černé Hore u Brna, kde pracovali 33 rokov.

Svedectva:

Návrat späť