Príhovor pri svätej omši slávenej z príležitosti tretieho výročia zriadenia diecézy

Drahí bratia a sestry,
v tomto roku 8. novembra uplynie 30 rokov od chvíle, keď do Ústavu sv. Cyrila a Metoda vstúpil Boží služobník Ján Pavol II ...

Drahí bratia a sestry,
v tomto roku 8. novembra uplynie 30 rokov od chvíle, keď do Ústavu sv. Cyrila a Metoda vstúpil Boží služobník Ján Pavol II. Pamätníci, ktorí v tej dobe boli blízko sv. otca spomínajú na tento deň, ako na najdôležitejší deň v dejinách dnes už pápežského Kolégia sv. Cyrila a Metoda.
My sme dnes prišli do nášho katedrálneho chrámu, aby sme boli blízko nášho biskupa Tomáša a spolu s ním ďakovali za dar našej Žilinskej diecézy, aby sme sa spoločne zjednotili v modlitbe za neho a vyprosovali mu veľa zdravia a Božie požehnanie na príhovor sv. Cyrila a Metoda, pretože dnes v univerzálnej cirkvi slávime ich sviatok. Pre nás je to veľký deň, pretože ako patróni sa za nás, za našu diecézu prihovárajú u Boha. Ja by som bol veľmi rád, keby ich duchovný profil pomohol aj nášmu duchovnému životu a zároveň napomáhal formovaniu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, ako aj celej diecéze. Dovolím si preto načrtnúť ich duchovný profil v dvoch základných bodoch:
1. Buďme si vedomí toho, že Boh od večnosti myslí na všetko. Všetko čo stvoril, o to sa aj stará. Postaral sa aj o našich predkov tak, že poznal Cyrilovu múdrosť, jeho čistotu srdca a jeho túžbu celkom sa mu zasvätiť a brániť pravdu. Cyril sa rozhodol prijať svätenia a stal sa knihovníkom patriarchátu. Krátko nato sa utiahol do kláštora, lebo túžil po samote. Čoskoro ho však našli a zverili mu vyučovanie posvätných i svetských vied. Túto úlohu plnil tak dobre, že si vyslúžil prívlastok filozof.
Medzitým jeho brat Michal, narodený okolo roku 815, po úradníckej kariére v Macedónsku v roku 850 zanechal svet, aby začal mníšsky život na hore Olymp v Bitýnii, kde prijal meno Metod. Potom prišla ich apoštolská činnosť. Cisárska vláda ich poverila misiou medzi Chazarmi pri Azovskom mori, kde našli hrob pápeža Klementa a jeho ostatky priniesli do Ríma. Prekladajú knihy do slovienskeho jazyka, aby mohli uskutočniť misiu k našim predkom a prihovoriť sa im v ich jazyku. V Ríme však Cyril vážne ochorel. Cítil, že sa blíži jeho smrť a naliehavo potom prosil brata Metoda, ktorý bol medzičasom vysvätený za biskupa, aby neopúšťal misiu na Morave a vrátil sa k tamojšiemu ľudu. Obrátil sa k Bohu s touto prosbou: „Pane, môj Bože, ... vypočuj moju modlitbu a ochráň svoje stádo, ktoré je ti verné a ku ktorému si ma poslal... Vysloboď ich z trojjazyčnej herézy, zhromaždi všetkých v jednote a zachovaj ľud, ktorý si si vyvolil, aby bol svorný v pravej viere a správnom vierovyznaní" (Život sv. Konštantína, modlitba pred smrťou). Cyril zomrel 14. februára 869. Metod sa vrátil na Moravu a narazil na násilný odpor franských misionárov, ktorí ho uväznili. Neklesol však na duchu a keď bol v roku 873 oslobodený, začal aktívne organizovať Cirkev tým, že sformoval skupinu svojich žiakov. Práve zásluhou týchto žiakov bola prekonaná kríza, ktorá nastala po Metodovej smrti 6. apríla 885.
Ak máme pred naším duchovným zrakom obidvoch bratov, treba si predovšetkým všimnúť aj druhý bod ich duchovného profilu - a to je nadšenie, s akým Cyril pristupoval k spisom sv. Gregora Naziánskeho, od ktorého sa naučil chápať význam jazyka pri odovzdávaní Zjavenia. Svätý Gregor vyjadril túžbu, aby Kristus hovoril skrze neho: „Som služobníkom Slova, preto sa dávam do služby Slova". Cyril chcel nasledovať Gregora v tejto službe, a preto prosil Krista, aby cez neho hovoril starosloviensky. Svoje prekladateľské dielo uvádza slávnostným zvolaním: „Počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví" (Proglas).
Metodova zásluha spočíva v tom, že dielo, ktoré začal spolu s bratom, nebolo vzápätí prerušené. Zatiaľ čo Cyril, filozof, mal sklon ku kontemplácii, Metod bol skôr vedený k aktívnemu životu.
Dnes slávime ich sviatok, ktorý je zároveň aj sviatkom našej diecézy. Títo svätí bratia nám svojím životom zanechali veľmi významné svedectvo, na ktoré Cirkev hľadí i dnes, aby z neho čerpala inšpiráciu a usmernenie. Možno sa ma v duchu pýtate, čo mám konkrétne na mysli. My sa dnes nachádzame v Žilinskej katedrále, ktorá je matkou všetkých kostolov v našej diecéze, pretože v nej je katedra biskupa, odkiaľ si biskup plní svoje poslanie Pastiera v prvom rade tým, že vedie jemu zverený Boží ľud v Kristovom mene, ako dobrý učiteľ a pastier. V tejto službe však nie je sám, je obklopený kňazmi, diakonmi, aby sa neustále zveľaďovala jednota Božieho ľudu, ako aj jednota viery. K tomuto všetkému prispievate aj vy laici, ktorí akýmkoľvek spôsobom napomáhate biskupovi v jeho poslaní. Katedrála je predovšetkým dom modlitby, ktorý priťahuje veriacich nielen z farnosti Žilina-mesto, ale zo všetkých dekanátov a farností. Tu každý z nás prichádza preto, aby sme sa zúčastnili na vysluhovaní sviatostí, kvôli osobnej modlitbe, ale aj preto, aby sme sa v tichu ponorili do Božieho slova, počúvali katechézy, aby sme sa jednoducho odhodlávali pre misijné poslanie a svedectvo kresťanského života lásky voči všetkým. Chcel by som v tejto chvíli upriamiť pozornosť na najdôležitejšie stretnutie tu v katedrále, ktoré podnietil náš diecézny biskup. Je to vysluhovanie sviatosti zmierenia po celý deň každú stredu a vystavenie sviatosti Oltárnej počas celého dňa. Duchovné ovocie z tohto rozhodnutia zaiste poznajú mnohí z Vás. Preto vás chcem bratia a sestry poprosiť, aby naša katedrála, ako dom modlitby, pod vedením nášho diecézneho biskupa, neustále prispievala k úprimnému obráteniu každého jedného z nás, aby naše spoločenstvo a spoločenstvá v našej diecéze mohli svedčiť o Kristovej láske.
Nie je možné, aby som v niekoľkých minútach zhrnul činnosť biskupa Tomáša a Božieho ľudu v našej diecéze počas jej trojročnej existencie. Stačí spomenúť rôzne aktivity pri budovaní jej administratívneho fungovania a tiež i materiálneho zabezpečenia. Je to množstvo stretnutí s veriacimi laikmi, kňazmi, jednoducho s tými, ktorí potrebujú jeho pomoc. My všetci potrebujeme počuť jeho slová, aby sme išli spolu s ním ku Kristovi. K tomu všetkému mu pomáhajú rôzne oddelenia na Biskupskom úrade. Je dobre, že minulý rok vznikol Inštitút Communio, ktorý zastrešuje rôzne kultúrno-náboženské akcie.
Myslím si, že sa nepomýlim, keď poviem, že jedna z veľkých ťažkostí, ktoré ležia na jeho pleciach je dobudovanie Diecézneho centra. Je to prirodzené a samozrejmé. Preto mi dovoľte povedať dve veci. V prvom rade sa Vám ako aj všetkým dobrodincom chcem poďakovať za vašu námahu, obetu i podporu, ktorú vyjadrujete skutkami lásky - modlitbou i finančnou pomocou. Tá druhá je adresovaná všetkým nám ale predovšetkým otcovi biskupovi. Použijem pritom slová blahoslaveného Jána XXIII, ktorý povedal: „Všetky naše dni sú v Božích rukách, a pretože život a milosrdenstvo pramenia z tohto zdroja, niet ani najmenšieho dôvodu znepokojovať sa". Ja už iba dodávam, zvlášť aj preto sa netreba znepokojovať, pretože sa blíži 1150 rokov ich príchodu na územie, ktoré obývali naši predkovia. Dbajme o to, aby sme sa snažili vyplniť v našom živote ich duchovný odkaz. Potom si každý kňaz i každý veriaci nájde svoj spôsob ako pomôže našej diecéze, ktorá slávi v pevnej viere a nádeji tretie výročie svojho vzniku.
V Trojičnej modlitbe, ktorú sa sv. Cyril modlil na sklonku svojho života a už som ju spomenul, nachádzame veľké ideály, ktorým zasvätili svoj život obidvaja bratia. Bolo by vhodné uvažovať nad týmito slovami a ich duchovným odkazom, keď aj v našej diecéze bude putovať relikvia sv. Cyrila. Bude to v mesiacoch august a september. Ohlasovanie Božieho slova, šírenie a upevňovanie viery, jednota viery u tých, ktorí uverili v Krista, dôvera v Božiu Prozreteľnosť, neúnavná pastoračná činnosť, ktorá sa stala vlastným darom pre Krista. Toto posolstvo dvoch solúnskych bratov je neustále aktuálne. Prosme ich, aby nám ich orodovanie pomáhalo inšpirovať sa týmito ideálmi v našom každodennom živote. Nech nás ochraňujú a pomáhajú nám pri duchovnom i hmotnom budovaní našej diecézy. Amen.

Mons. Michal Baláž

Návrat späť