Nebola by som tu s vami, keby ma moja svätá mama nebola tak milovala!

Na pozvanie neziskovej organizácie Áno pre život v Rajeckých Tepliciach po prvý krát pricestovala na Slovensko dcéra svätej Gianny Beretty Mollovej.

(02.05.2011) Na pozvanie neziskovej organizácie Áno pre život v Rajeckých Tepliciach po prvý krát pricestovala na Slovensko dcéra svätej Gianny Beretty Mollovej. Gianna Emanuela pricestovala presne v deň 49. výročia smrtisvojej mamy. Týmto dňom začína príprava na oslavu 50. výročia (28. apríl 2012) jej narodenia pre nebo. V Kostole Božského Srdca Ježišovho v Rajeckých Tepliciach sa od roku 2005 nachádzajú relikvie sv. Gianny a tu sa každoročne koná púť.

Vo štvrtok hneď po prílete sa v Bratislave stretla so zástupcami hnutí a organizácií (Cirkevná materská škôlka sv. Gianny B. Mollovej, Motlitby matiek, Život ako dar), ktoré si zvolili sv. Giannu za patrónku. Stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia médií. Podvečer vydala Gianna Emanuela svedectvo o svojej svätej mame v TV LUX v relácii Doma je doma.

V piatok, 29. apríla navštívila mariánske pútnické miesto v Rajeckej Lesnej a Domov pre osamelé tehotné ženy a matky s deťmi - obete domáceho násilia, ktorý prevádzkuje od roku 1998 nezisková organizácia Áno pre život. Tento domov nesie názov po sv. Gianne. Gianna Emanuela sa veľmi zaujímala o históriu domova. Pri stretnutí s deťmi a ich matkami bola dojatá: „Dieťa nestačí iba počať, musí sa aj narodiť. Život je najväčší dar, ktorý máme od Pána. Iba cez dar života môžeme dostávať ďalšie dary, ktoré nám Boh od večnosti pripravil."

Hlavným programom jej návštevy bola účasť na svätej omši, ktorú v piatok celebroval žilinský biskup Mons. Tomáš Galisza účasti 13 kňazov a okolo 1000 veriacich z celého Slovenska. Kostol bol plný mladých rodín s malými deťmi. V príhovore otec biskup zdôraznil význam rodiny a živej viery v nej. „Iba rodičia môžu odovzdať živú vieru svojim deťom tak, ako to urobila aj svätá Gianna. Kanonizovaná nebola len pre skutok obety, ale za príkladný život, ktorý žila."

Po svätej omši program púte pokračoval odovzdaním Ceny Antona Neuwirtha za ochranu života. Fórum života v kategórii zahraničná osobnosť cenu udelilo za pokračovanie v odkaze úcty a lásky k človeku a viery Bohu, za upevňovanie súdržnosti celej rodiny, za založenie a vedenie Nadácie sv. Gianny B. Mollovej a za starostlivosť o otca až do jeho smrti Gianne Emanuele Mollovej. Cenu jej odovzdala dcéra Antona Neuwirtha Anna Záborská.

Po tomto slávnostnom akte si prítomní mohli vypočuť svedectvo dcéry svätej mamy:

„Ja nechcem hovoriť o sebe, ja chcem hovoriť o mojej mame. Hoci som s ňou neprežila fyzicky svoj život, viem o nej veľmi veľa. Hlavne od roku 2003 do smrti môjho otca, kedy som zanechala svoju lekársku prax a začala sa starať o svojho starého otca, s nami mama žila. Veľa sme o nej rozprávali a sústreďovali sme z jej života spomienky, dokumenty a svedectvá.

Bol to Boží plán o večnosti a mama počúvala Boží hlas. Ako 15-ročná po duchovných cvičeniach si dala svoje osobné predsavzatie - plniť Božiu vôľu. A tak sa stala nástrojom v Božích rukách. Bola presvedčená, že ako lekárka najviac môže poslúžiť trpiacim. Chcela odísť za svojim bratom na misie do Brazílie, lebo tam bol jediným lekárom široko-ďaleko. Keď to oznámila svojmu spovedníkovi, ten ju usmernil iným smerom. Keby ju Pán na túto cestu pripravoval, dal by jej pevné zdravie. V prostredí, v ktorom ona chcela slúžiť, nemohla by dlho vydržať. Jej služba mala byť v rodine, v službe vo farnosti, kde žila."

A tak sa Gianna rozhodla putovať do Lúrd, aby jej Matka Božia pomohla nájsť manžela. Krátko po návrate z Lúrd sa stretla s Pietrom Mollom, nábožným mužom, ktorý okrem svoje práce (bol riaditeľom fabriky na výrobu zápaliek) a kostola nemal čas na iné záujmy. Gianna mala vtedy 32 rokov a Pietro bol od nej starší o 10 rokov. Medzi nimi zaiskrilo a Gianna hneď vedela, že to je ten muž, ktorého jej poslal Pán. Začali medzi sebou korešpondenciu. Prvý list napísal Pietro. Gianne v tom liste vykal a bol nezáživný ako predpoveď počasia. Možno by jej doteraz takto písaval. Gianna v tom prípade bola aktívna a hneď v odpovedi na tento list mu začala tykať a oznámila mu, že ho chce urobiť šťastným. Všetko ostatné už malo rýchly spád. Keďže podľa Gianny mali už obidvaja zrelý vek na manželstvo a najvyšší čas na detí, svadba bola veľmi rýchlo. Za krátky čas sa im narodili 3 deti, syn Pierluigi a dve dievčatká Mariolina a Laura Mária. Túžili ešte po ďalšom dieťati, dať ešte bračeka Pierluigimu. V druhom mesiaci tehotenstva jej lekári zistili nádor na maternici. Mala tri možnosti: 1. Vybrať celú maternicu a žiť dlho, 2. Operovať nádor a prerušiť tehotenstvo, 3. Riskantné riešenie - operovať nádor a dieťa nechať. V tomto prípade bola veľká pravdepodobnosť, že maternica môže prasknúť a ona príde o život. Rozhodla sa pre tretiu možnosť. Napriek tomuto nebezpečenstvu života, sv. Gianna bola plná radosti zo života a prijímala všetky dary od Pána s vďačnosťou.

Mama chýbala mojim súrodencom. Keď som vyrastala, nedokázala som sa s tým zmieriť a otec mi povedal: „Mama si vybrala tvoj život a obetovala sa, pretože v tej chvíli bola pre teba nástrojom Božej prozreteľnosti". Nebola by som tu s vami, keby ma mama tak veľmi nebola milovala. Ďakujem jej za dar života."

V sobotu, posledný deň svojej návštevy sa dcéra svätice zúčastnila pracovného stretnutia, na ktorom jej boli predstavené ďalšie zámery a aktivity, ktoré podľa príkladu svätej Gianny budú pomáhať rodinám. Jedným zo zámerov je otvorenie gynekologickej ambulancie v Žiline. Gianna Emanuela sa rozlúčila so slovami: „Túžim sa vrátiť na Slovensko" a odišla do Ríma na beatifikáciu Jána Pavla II., ktorý 16. mája 2004 svätorečil jej mamu.

Marcela Dobešová a Anna Verešová

Návrat späť