Diecézna púť rodín

Homília gen. vikára Ladislava Stromčeka

(Homília gen. vikára Ladislava Stromčeka)

V tomto pútnickom chráme vo Višňovom je uchovávaná vzácna relikvia - v ampulke je tu malé množstvo krvi blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Relikvia sa tu dostala vďaka dobrým kontaktom tunajšieho pána dekana s krakovským pánom kardinálom Dziwiszom.

Malé množstvo krvi Jána Pavla II. nám pripomína aj tú chvíľu, keď pápež prelial svoju krv pri atentáte v roku 1981. Len štyri dni pred atentátom zriadil Pápežskú radu pre rodinu. Jej terajší predseda arcibiskup Paglia hovorí, že to chápe tak, akoby dekrét o zriadení Rady pre rodinu bol podpísaný krvou Jána Pavla II. Akoby atentát na pápeža vyjadroval, že Ján Pavol II. je pripravený ísť do krajnosti pri obrane a presadzovaní základných hodnôt viery a ľudského života. Symbolicky to skutočne platí - veď Jána Pavla II. chceli odstrániť za presadzovanie hodnôt ako sú ochrana života, dôstojnosť ľudskej osoby, rodina.

Terajší Svätý Otec Benedikt pokračuje s veľkým nasadením v dôraze na základné hodnoty. Prejavilo sa to pred mesiacom pri siedmom Svetovom dni rodín v Miláne. Našu tohtoročnú púť rodín vo Višňovom preto môžeme chápať aj ako ozvenu alebo pokračovanie tohto milánskeho stretnutia. A aby sme boli úplní - naša púť rodín nielen nadväzuje na stretnutie rodín v Miláne, ale vidíme ju aj v súvise s Rokom svätých Cyrila a Metoda, vo výhľade na Rok viery, ktorý sa začne v októbri s dôrazom na novú evanjelizáciu. Navyše naša púť pridáva k tomu osobitný mariánsky akcent, vyjadrený témou Mária - žena viery. A práve táto téma veľmi výstižne sumarizuje všetky spomenuté myšlienky, pretože v Máriinom prežívaní viery porozumieme, o čo ide.
Mária ako žena viery nám pomáha skrze postoj viery znova objaviť rodinu ako základnú hodnotu ľudského spoločenstva, ako hlavné bohatstvo ľudstva.
Na rodinu dnes doliehajú mnohé ťažkosti:

hospodárska kríza, mnohí rozmýšľajú, ako prežiť
prílišný individualizmus, ktorý narúša súdržnosť rodiny (každý si žije najmä pre seba)
spochybňovanie manželstva ako vzťahu muža a ženy
vysoká rozvodovosť, prinášajúca utrpenie manželom, ale najmä deťom
nechuť uzatvárať manželstvo (nepotrebujeme papier, keď sa máme radi)
narúša sa podstata rodiny, čím sa narúšajú základy spoločnosti, prežívame krízu civilizácie.

Benedikt XVI. povedal: „Ľudstvo nemá budúcnosť bez rodiny." Toto máme pomôcť pochopiť najmä mladým, aby sa naučili hodnotám, ktoré dávajú zmysel ľudskej existencii, potrebujú vyrastať v rodine ako v spoločenstve života a lásky, ktoré sám Boh určil pre muža a ženu. A Sv. otec pokračuje: „Pravdupovediac, keď sa snažím predstaviť si raj, vždy sa mi zdá, že sa ponáša na čas môjho detstva a mladosti." Bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou (nie výčitkami) predložte dôvody, pre čo žiť (čomu žiť).

Sv. Otec v divadle La Scala o rodine tretieho tisícročia pripomenul, že práve v rodine človek spoznáva, že nie je stvorený na to, aby žil uzavretý do seba, ale vo vzťahu k druhým.
Benedikt XVI. vymenoval prvky, ktoré podľa neho tvoria rodinu. (Budem ich po jednom citovať a vy si pri každom z nich urobte súvislosť s Máriou ako ženou viery a so sebou ako človekom viery.)

sme povolaní rásť v trvalom vzťahu s Bohom
zúčastňovať sa na živote cirkevného spoločenstva
rešpektovať v rodine názor druhého
byť pripravený k službe
byť trpezlivý so slabosťami druhých
vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie
s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty
hľadať súlad a jednotu rodičov pri výchove detí
byť otvoreným voči iným rodinám, najmä voči chudobným alebo tým, čo sú v morálnej a duchovnej biede
mať zodpovednosť voči spoločnosti.

Benedikt XVI. pokračuje: Tieto prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou cirkvou.

Je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú vždy viac rodinou, a evanjelizovať nie slovom, ale vyžarovaním, silou žitej lásky.

Je tu ešte jeden problém, v ktorom nám pomáha pohľad na Máriu ako ženu viery. Je to situácia rozvedených a znovu zosobášených. Mnohí ste aj tu na tejto púti rodín, aby ste načerpali novú silu. Táto téma patrí k veľkým bolestiam dnešnej Cirkvi.

Benedikt XVI.: „Nemáme na to jednoduché recepty. No rozdelené rodiny musia cítiť naše objatie." Je veľkou úlohou farnosti, katolíckeho spoločenstva, urobiť všetko, čo je v jeho možnostiach, aby títo ľudia cítili, že sú milovaní, prijímaní, že nie sú „mimo", i keď nemôžu prijať rozhrešenie a Eucharistiu.
Majú praktizovať duchovné sv. prijímanie, pričom je veľmi dôležité, aby vedeli, že pokiaľ sú v spoločenstve s Cirkvou, môžu byť i bez fyzického prijatia sviatosti duchovne zjednotení s Kristom v jeho Tele. Duchovné sv. prijímanie popisuje sv. Tomáš Akvinský ako takú horlivú túžbu po prijatí Ježiša a jeho milujúcom objatí prostredníctvom Eucharistie, akoby ho skutočne prijali.

A práve v tom je im blízko Mária so svojou hlbokou a silnou túžbou po blízkosti so svojím Synom. Mária prežívala odlúčenosť od Ježiša - s bolesťou, ale vyrovnane a s pokojom. Tí, ktorí túžia po blízkosti s Kristom, ale nemôžu prijímať Eucharistiu, sú tiež v škole Márie, ženy viery.

Pri dnešnej púti rodín v škole Márie ako ženy viery prosíme o novú silu, aby sme dokázali v každodennej vernosti žiť svoje rodinné vzťahy, utvárať z našich rodín domáce cirkvi, v ktorých sa ohlasuje evanjelium skôr vyžarovaním a svedectvom, ako slovami.

Aj v tom nás povzbudzuje pohľad na Máriu ako ženu viery. Jej viera, to bola premyslená hlboká oddanosť jej Synovi, túžba byť s ním a žiť pre neho. Pravá úcta k Panne Márii nás teda stále viac približuje k Ježišovi.

Benedikt XVI.: „Vzťah k Márii nespočíva v nestálych citoch, ani v akejsi márnivej ľahkovernosti, ale vychádza z pravej viery v jej Syna. Milovať Máriu, Ježišovu Matku, znamená počúvať jej Syna a robiť všetko, čo nám on hovorí."

Socha fatimskej Panny Márie tu v tomto chráme akoby objímala všetky rodiny. Objíma vás, ktorí ste tu k nej prišli, ale osobitne všetky tie rodiny, ktoré ju najviac potrebujú.
Mária, Kráľovná rodiny, oroduj za nás. Amen.

Toto všetko ešte viac zvýrazňuje, aké veľké a dôležité je poslanie kresťanských rodín. Uvedomujeme si zodpovednosť kresťanských rodín voči súčasnej spoločnosti. Aj preto si musíme pestovať vzhľadom k rodine vysoké túžby, mať vysoké ambície dokázať to žiť, stále novú duchovnú silu. A k tomu tu máme príklad, povzbudenie a ochranu Ježišovej matky, ženy viery. Ona si uvedomovala, k čomu bola povolaná a premýšľala o tom. My chránime rodinu a práve pri pohľade na všetok ten zmätok dookola si viac uvedomujeme, o aký veľký dar sa jedná. Prostredníctvom viery vidíme, v čom je podstata Božieho zámeru ohľadom rodiny. Pripomína nám to Katechizmus katolíckej cirkvi, že rodina „je prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života." Boh stvoril človeka ako muža a ženu, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Osobitným darom Ducha Svätého z vás manželov Kristus robí znamenie jeho lásky k Cirkvi.

Ladislav Stromček
generálny vikár

Návrat späť