Synodálny proces sa prehupol na kontinentálnu úroveň

V júli 2022 synodálne tímy diecéz, eparchií a rehoľných spoločností ukončili prvú fázu synodálnych konzultácií a svoje výstupy zaslali na KBS k spracovaniu celonárodnej syntézy.

Táto bola následne predstavená a konzultovaná na stretnutí v Badíne 9.-10.októbra 2022 za prítomnosti podsekretára Biskupskej synody, J.E. Mons. Luis Marín de San Martin, OSA., otcov biskupov KBS a diecéznych synodálnych koordinátorov. K predstavenému dokumentu prebehli na stretnutí diskusie v menších skupinách. Konečné znenie dokumentu, ktorý bol zaslaný Biskupskej synode do Vatikánu, si môžete prečítať na webovej stránke synoda.sk/syntéza.

Koncom októbra 2022 Generálny sekretariát Biskupskej synody zaslal diecézam Pracovný dokument pre kontinentálnu etapu s názvom „Rozšír priestor svojho stanu" (Iz 54, 2). V tomto dokumente sú spracované celosvetové podnety Katolíckej cirkvi. Jeho znenie nájdete opäť na webovej stránke synoda.sk/syntéza.

Diskusia k tomuto dokumentu prebehla na VI. stretnutí biskupov s laikmi, so zasvätenými osobami a s klerikmi, ktoré organizovala Konferencia biskupov Slovenska na tému „Ako byť synodálnou Cirkvou?". Stretnutie sa uskutočnilo 26. a 27. januára 2023 v Nimnici. Nosným programom bola práca v skupinách a prednáška Mariána Kolníka na tému Komunikácia. V nej sa účastníci dozvedeli o princípoch správnej komunikácie, čo si hneď mohli odskúšať prácou v tematických skupinách zameraných na komunikáciu, liturgiu, mládež, rodinu, marginalizovaných, formáciu a misiu.

V sekcii pre komunikáciu bola zaujímavá poznámka:..." primárnym a podstatným cieľom komunikácie je hľadať pravdu s veľkým P. Jedným z úskalí môže byť ústupok, nevypovedanie názoru, aby nebolo napätie. A tak kvôli pokoju obetujeme pravdu, aj tú s veľkým P..." cieľom komunikácie nie je mať dobrý pocit, že sme dosiahli pokoj, ale aby sme sa, hoci maličkými krôčikmi, dostali k pravde."

V téme približovania sa k ľuďom na periférii rezonoval názor: „pápež František nás vyzýva vyjsť na perifériu ako spoločenstvo a nie ako jednotlivec. Keď je živé a funkčné farské spoločenstvo , kde sú ľudia vypočutí, a poznajú sa ... potom si môžu dovoliť isť aj na perifériu, ktorú môžeme definovať ako priestor vzdialený od nášho spoločenstva a tam sa snažiť o pastoráciu či evanjelizáciu. No je potrebné oboje, posilňovať vlastné spoločenstvo a tiež vychádzať z neho von na perifériu...."

Pri téme o mládeži ma zaujalo viacero konštatovaní: „...prebehla synoda o mladých (Christus vivit), mnohé veci už boli prediskutované a zdá sa, akoby sme dali tieto poznatky bokom." Ďalším silne rezonujúcim odporúčaním bolo „Zverovanie zodpovednosti mladým – odovzdávanie služby mladším... Zverovanie zodpovednosti by mala začínať už v rodine. Dať mladým dôveru aby mohli robiť nové veci... byť otvorení pre zmenu." Alebo konštatovanie: „Mladí rodičia sú často stratení vo výchove... formácia dospelých je zároveň aj formáciou detí..." Zaujímavé bolo odporúčanie na využívanie školského prostredia: „Škola je dobré prostredie, kde sú mladí sústredení. Žiaduce je mať dobrých pedagógov ,mentorov s hodnotovými nastaveniami. Mentorstvo a koučing kedysi bol súčasťou prirodzenej výchovy v rodine.....dnes často chýba vzor otca v rodine.... je potrebné ukázať, čo znamená byť dobrým otcom...."

Výstupy z diskusnej skupiny o rodine boli potvrdením vyššie uvedených konštatácií, „.. bolo vhodné viacej využívať misijný potenciál rodín. Posilniť vzťahy a komunikáciu vo farnosti medzi kňazom a rodinami. Rozvinúť a posilniť formáciu rodín."

Účastníci v sekcii Formácie vo viere uviedli mnohé osvedčené programy: Otcovo srdce, KDP, farské evanjelizačné bunky, biblické triá, online mentoring, škola učeníctva, SLH - Formačno-akademický program, spoločenstvá a hnutia, comunity building, spoločenstvo SKALA - sprevádzanie manželov, Siversov seminár, Objav Krista, Nasleduj Krista, Odovzdaj Krista, Rodiny Boh vás miluje, Oži s Ježišom, skrutácia Božieho Slova, škola Lectio divina, www.blahoslavenstva.cz...

Nabádali ostatných k učeniu sa prekonávať bariéry v sebe aj v danom prostredí s využitím sekulárnych zručností, ktoré sú darom tohto sveta. A čo ich povzbudilo? „..nie je to beznádejné. Nemali sme v skupinke šomravé jazyky. Vidíme, že v našom snažení nie sme sami. Je skvelé vidieť, koľko sa toho už deje. Je v nás túžba, hlad a odhodlanie ohlasovať. ....Je dôležité vyjsť na chvíľu zo svojho piesočku, opustiť svoju bublinu, spoznať iných a potom sa vrátiť premenený."

Diskusia v skupine o formácii povolaní bola orientovaná na otvorenosť pre iné formy zasväteného života (v sekulárnom inštitúte); potrebu osobného radikalizmu vo svojom povolaní - dávanie príkladu; zásadu - nezapaľovať pre krásu zasväteného života, ale za krásny život s Kristom a napokon zaznelo konštatovanie „my kňazi dobre vieme pripravovať pre manželstvo, dovoľme manželom pripravovať na kňazstvo".

Na záver zazneli výzvy z pracovných skupín zaoberajúcich sa témou Synodálneho spôsobu života i riadenia Cirkvi. Ako ohrozenia tejto snahy videli individualizmus a klerikalizmus.

Individualizmus: „Skúsenosť nás učí, že často slúžime dovtedy, kým rešpektujú môj názor – ak nie," ja odchádzam". Služba pre dobro Cirkvi je však niečo viac ako osobný záujem. Synodálnosť vyžaduje podrobiť sa vyššiemu dobru - spoločnému, ktoré je vyššie ako to osobné."

Klerikalizmus: „ Kňaz, ktorý pracuje ako šéf a riaditeľ, nevytvára podmienky pre budovanie jednoty a spoločné kráčanie. Kňaza vnímajme ako moderátora/služobníka: mladých i starých, múdrych i jednoduchých – ktorý zahŕňa všetkých a stavia mosty."

V odporúčaním do budúcna zazneli nasledovné slová: „Ak synodalitu chápeme ako krátkodobý projekt, skončí vydaním dokumentu. Ak však chceme, aby sa synodalita stala životným štýlom, musíme ju implementovať. Náš nápad znie: v budúcom roku vytvoriť synodálne tímy/tím (na diecéznych, alebo národnej úrovni), ktorý pomôže pripomínať myšlienky a ciele. V opačnom prípade synodalitu prekryjú nové impulzy a všetko upadne do zabudnutia."

Ďalším silným odkazom bolo konštatovanie: „Ak pastoračná rada nefunguje alebo neexistuje, nemôžeme hovoriť o plánovaní a systematickej pastorácii. Náš návrh: celoslovensky vytvoriť alebo sfunkčniť farské pastoračné rady (napr.: v horizonte do troch rokov). Ak vezmeme túto úlohu za prioritu, sústredíme a zaktivizujeme ochotných, horlivých a spoľahlivých ľudí.

A do tretice:" Farnosť je (v ideálnom prípade) spoločenstvo spoločenstiev. Odporúčame: Aktívne podporovať spoločenstvá vo farnostiach, aby aj cez tieto farské aktivity poznávali veriaci zmysel synodálneho myslenia. V súvislosti s tým potrebujeme pracovať na ochote prevziať zodpovednosť a nadobudnúť vedomie, že práve ja som pozvaný, aby som cez svoju aktivitu naštartoval želanú zmenu."

Návrat späť