Oslavy stého výročia narodenia Mons. Antona Boteka vo Svederníku

V obci Svederník si v nedeľu 20. februára 2011 pripomenuli sté výročie narodenia Mons. Antona Boteka. Ide o významnú osobnosť slovenských dejín 20. storočia, ktorá sa zaslúžila aj o prvý slovenský preklad Jeruzalemskej Biblie...

(21.2.2011) V obci Svederník si v nedeľu 20. februára 2011 pripomenuli sté výročie narodenia Mons. Antona Boteka. Ide o významnú osobnosť slovenských dejín 20. storočia, ktorá sa zaslúžila aj o prvý slovenský preklad Jeruzalemskej Biblie.

Mons. Anton Botek bol pápežským prelátom, prekladateľom, redaktorom, kňazom a národovcom. Počas slávnostnej svätej omše v kaplnke sv. Štefana vo Svederníku, ktorá sa konala pri príležitosti jeho nedožitých stých narodenín, to vyzdvihol aj žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. „Takéto osobnosti v našom národe nás vždy budú povzbudzovať a vzpružovať k tomu, aby sme sa v každodennom živote aj my usilovali patriť Kristovi, byť Božími a to ostatné s Božou pomocou zvládneme," povedal biskup.

K vrcholným dielam Mons. Antona Boteka patrí preklad Svätého písma s komentármi Jeruzalemskej biblickej školy, čomu venoval celé štvrťstoročie. „Na prvom mieste ďakujeme Pánu Bohu za to, že vybral svätopiscov, ktorí nám Jeho slovo zapísali, tiež všetkým prekladateľom, ale najmä Mons. Antonovi Botekovi, že sa pustil v podstate sám do takejto obrovskej roboty a robil na tom vyše 25 rokov v Slovenskom ústave Cyrila a Metoda v Ríme," pripomenul vedúci Katedry pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity P. ThLic. Ján Ďurica SJ.

Osobnosť Mons. Antona Boteka bude pripomínať aj pamätná tabuľa, ktorú odhalili na priečelí kaplnky sv. Štefana vo Svederníku. Po svätej omši zároveň uviedli do života publikáciu o jeho živote a diele, ktorú zostavil Milan Mazúr.

Životopis

Anton Botek sa narodil v Svederníku, okres Žilina 8. 2. 1911. Gymnázium absolvoval v Nitre, teologické štúdiá ukončil v Trnave. Po kňazskej vysviacke v roku 1935 pôsobil ako kaplán na viacerých miestach. V Piešťanoch pracoval medzi najchudobnejšími občanmi v robotníckych odboroch, v roku 1937 založil kresťanské odborové hnutie, veriacich zapojil do liturgického hnutia. V rámci vojenskej duchovnej služby ho v roku 1939 poslali do Belgicka, aby sa staral o slovenských vysťahovalcov. V roku 1940 sa vrátil ako kaplán do Vrbového.

Vynikajúce vlohy pre novinárstvo ho priviedli do Katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, v roku 1941 sa stal jej redaktorom, tajomníkom a o rok neskôr šéfredaktorom Katolíckych novín, ako aj riaditeľom Katolíckej kancelárie. Katolícke noviny pod jeho vedením zvýšili náklad z 18-tisíc na vyše 200-tisíc výtlačkov. V roku 1964 obhájil teologickú dizertačnú prácu z cirkevných dejín na tému Zrušenie kolégia jezuitov v Banskej Bystrici a získal doktorát z teológie. V máji 1945 zriadili slovenskí biskupi v Bratislave Ústrednú katolícku kanceláriu (ÚKK) ktorej sa stal riaditeľom a od roku 1947 aj redaktorom jej tlačovej služby. Do UKK sústredil popredných katolíckych činiteľov z rozličných intelektuálnych a spoločenských skupín, v ťažkých povojnových rokoch Slovenska z nej vybudoval dôležitý nástroj modernej evanjelizácie.
Dňa 14.11. 1948 ju protiprávne, násilným administratívno-policajným zásahom rozpustili a jej činnosť bola zakázaná. Po prepustení z Katolíckych novín sa uchýlil na faru v Bobote, no už v januári 1949 ho zatkli. Prešiel väzeniami v Leopoldove, Novákoch, Ilave, Močenku. Odtiaľ utiekol, skrýval sa a v apríli 1951 sa mu podarilo utiecť do Rakúska.
V Ríme začal ihneď rozvíjať intenzívnu činnosť medzi slovenskou emigráciou na náboženskom, sociálnom a kultúrnom poli, založil Slovenské katolícke ústredie a stal sa jeho vedúcim. Začal vydávať periodikum Hlasy z Ríma. Na pokračovanie v ňom uverejňoval zážitky z väzenia pod názvom Svit kríža za mrežami a Z denníka väzneného kňaza. V roku 1957 vycestoval do Kanady, usídlil sa v meste Welland, kde založil Farnosť sv. Andreja Svorada, vybudoval kostol, školu a moderné pastoračné centrum. Spolupracoval s vydavateľstvom slovenských jezuitov v Cambridgi, v ktorom mu neskôr vyšli dva významné preklady: Pieseň vesmíru od P. Teilharda de Chardina a Pre plnší život. Najdôležitejšie state v bežnej reči na každý deň.
V roku 1969 sa vrátil do Ríma, zapojil sa do práce v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, najmä redigovaním náboženských časopisov, príspevkami v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Išlo predovšetkým o cyklus venovaný Svätému písmu pod názvom Kniha kníh, ktorý Vatikánsky rozhlas odvysielal v rokoch 1973-1976. V Talianku aj intenzívne literárne tvoril. Spolu s Jozefom Zlatňanským pripravil slovenskú verziu diela Franka Sheeda Teológia (1969): zostavil knihu Posolstvo Ježiša Krista zhrnuté zo štyroch evanjelií do jednej osnovy a Za svetlom.
V roku 1970 mu vydali knihu Dejiny spásy v Starom zákone. Významné sú jeho preklady niektorých starozákonných kníh, a to Kniha prísloví, Kniha Kazateľ, Kniha Sirachovcova, Kniha múdrosti a Kniha žalmov. Svoje poznatky zo štúdia a prekladu zhrnul v štúdii uverejnenej v zborníku O Svätom Písme. Preložil aj dielo Ernsta Frankenbergera Výroky veľkých prírodovedcov. Dňa 30. 9. 1988 mu vo švajčiarskom Dullinkene udelili významné ocenenie za jeho prácu. Po novembri 1989 sa vrátil do vlasti. Zomrel v Charitnom domove v Pezinku 9. 2. 1992.

zdroj textu: www.radiovaticana.org

Mons. Tomáš Galis o 100. výročí narodenia Mons. Antona Boteka.mp3

foto: Pavol Ďurčo

Návrat späť