Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Znak (Výročie posviacky Lateránskej baziliky)
Prečo dnes slávime výročie
posviacky nejakého kostola v Ríme a prečo je tento sviatok taký
dôležitý, že má dokonca prednosť pred nedeľou? Prečo v každej diecéze raz
v roku vo všetkých kostoloch slávime aj výročie posviacky katedrálneho
chrámu? A prečo vo farnostiach, kde bol kostol posvätený, slávime výročie
jeho posviacky?
Lebo
každý kostol je znakom. Znak je nejaký jav, predmet, udalosť, ktorá odkazuje na
niečo iné, dokonalejšie, lepšie. Napríklad dym odkazuje na oheň. Štátna zástava
odkazuje na konkrétnu krajinu. Slovo (lebo aj slová sú v podstate „len"
znaky) milujem odkazuje na konkrétne konanie voči konkrétnemu človeku.
Na čo odkazuje budova kostola?
Kostol je
znakom prítomnosti niečoho či niekoho, čo alebo kto nás presahuje. Katolícky
kostol je znakom prítomnosti Boha. Svojou jedinečnou architektúrou, svojím
zariadením, tým, čo sa v ňom deje, ukazuje na Boha, ktorý sa nejakým
spôsobom približuje, zjavuje človeku a posväcuje ho. A človek tam zas
svojmu Bohu prejavuje úctu a oslavuje ho.
Kostol
je znakom jednoty veriacich, tých, ktorí veria v toho istého Boha. Slávime
výročie posviacky Lateránskej baziliky, lebo tá je ako katedrála rímskeho
biskupa znakom jednoty celej Cirkvi. Slávime výročie posviacky diecéznej
katedrály, lebo tá ako sídlo biskupa je znakom jednoty veriacich územia danej
diecézy. Slávime výročie posviacky kostola v konkrétnej farnosti, lebo ten
je znakom jednoty veriacich na jej území.
V našej
dobe zabúdame na znaky a symboly. Stali sme sa „praktickými", lebo to si
nevyžaduje hľadanie významov toho, čo vidíme, čo konáme. (Malý príklad:
V našej farnosti je viacero akolytov a okrem toho aj mimoriadni
rozdávatelia svätého prijímania. Vďaka tomu sa takmer úplne vytratil znak
sprievodu na prijímanie, ktorý okrem iného vyjadruje to, že sa sýtime pri
jednom stole a že sme pútnici na ceste do vlasti. Je to praktické, obrad
trvá oveľa kratšie, ľudia nemusia chodiť hore-dole po kostole – nemusia putovať;
ale stratil sa význam tohto znaku. Pritom riešenie je také jednoduché – nech sa
rozdávatelia Eucharistie postavia vedľa seba pred oltárom. A nech ich je
len toľko, koľko je skutočne potrebných...)
Kostol
je znak. Svojou architektúrou je úplne iný ako ostatné stavby. Odkazuje na to,
že aj náš Boh je úplne iný. Je kadoš – toto hebrejské slovo znamená svätý,
úplne iný, odlišný. Aj kresťan má byť svojím životom kadoš – odlišný,
svätý. Nech nám každá návšteva svätého miesta pomáha byť svätými a tým byť
znakom pre ľudí okolo nás, že Boh je medzi nami. Nielen v kostole, ale aj
a najmä v nás.
Pred
slávením najbližšieho výročia posviacky kostola vo farnosti (alebo ak sa chystá
slávnosť posviacky vášho kostola) iniciujte prípravu série katechéz
o význame tohto sviatku, aby jeho slávenie neprešlo bez povšimnutia. Témy
katechéz môžu byť aj takéto: Chrám ako znak prítomnosti Boha. Chrám ako miesto
oslavy Boha a posvätenia človeka (ako miesto slávenia liturgie). Chrám ako
súbor znakov (vysvetlenie symboliky zariadenia – oltár, ambona, sviece, kríž,
krstiteľnica, svätostánok, obrazy, sochy, architektúra, vitráže...). Chrám ako
dielo našich predkov. Chrám ako miesto jednoty a zmierenia.