Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Tento týždeň si robím takéto
cvičenie: často sa snažím volať k Bohu slovami: „Sláva ti, Bože, naveky."
Ako pomôcku som si vybral chvíľu, keď otváram dvere, keď prechádzam cez ich prah.
Nie veľmi mi to ide, často na to zabúdam. Ráno si predsavzatie vždy obnovím
a večer skúmam, ako dlho som ho dokázal aspoň ako-tak plniť. Také klasické
pôstne cvičenie.
Trochu ma
k nemu motivovali tiež texty, ktoré som písal na uplynulé nedele –
o Božom dare vykúpenia – a to úplne zadarmo, o jeho dvorení,
o odpustení, o našej bezvýchodiskovej situácii a Božej milosti
v dare nového života. Vnímal som, že chcem Bohu ďakovať, aspoň nejako ho
oslavovať ako Záchrancu, Lásku, Dobrotu...
Zároveň však
vnímam, akoby Boh cez toto cvičenie chcel upevniť moju vieru v to, že je
vždy a za každých okolností dobrý. Napríklad dnes. Bol som
v potravinách a stretol som pani, ktorá má -násťročnú dcérku
postihnutú rakovinou. Prišiel som domov a chvíľu mi trvalo, kým som sa
zmohol na „Sláva ti, Bože, naveky". Alebo každý deň telefonujem s istou
príbuznou, ktorej nedávno zomrela dcéra po 15 rokoch ochrnutia. Aj v tejto
situácii sa učím volať: „Sláva ti, Bože, naveky." A každý deň okolo
desiatej si nájdem informáciu o nových počtoch nakazených,
hospitalizovaných a zomrelých na covid-19. Modlím sa za nich a učím
sa aj v tejto situácii hovoriť: „Sláva ti, Bože, naveky."
Je to pre mňa
cvičenie viery v Božiu dobrotu. Tie situácie, ktoré som spomenul, sú zlé
a ťažké. Nielen z môjho pohľadu, ale aj z pohľadu Boha. Boh
nechce nijaké zlo. „Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho
obrazom svojej podoby, závisťou diabla však prišla na svet smrť" (Múd 2,
23 – 24a). Avšak rešpektuje naše rozhodnutia, rešpektuje zákonitosti prírody,
rešpektuje následky zlých činov – ale to všetko len a len preto, lebo
z toho dokáže vyťažiť dobro, ktoré prevyšuje akúkoľvek zlobu.
Neveríš? Pozri
sa na kríž. Z ohavného činu ľudí, z nášho najväčšieho zločinu Boh
dokázal urobiť vykúpenie.
Keď budeš
v týchto dňoch hľadieť na kríž a počúvať o zle vo svete, keď
možno teba osobne nejaké zlo zasiahne, spomeň si na Ježiša, na „pšeničné zrno,
ktoré muselo odumrieť, aby prinieslo veľkú úrodu" (porov. Jn 12, 24)
a skús vyznať svoju dôveru v Božiu lásku: „Sláva ti, Bože, naveky!"
Možno použi
slová žalmistu: „A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: ‚Nech je
zvelebený Pán!‘" (Ž 40, 17). Takáto modlitba sa ti môže stať skutočným
pokáním – metanoiou – zmenou zmýšľania.