SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Prečo? Lebo Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" (Jn 13, 34 – 35). V rozhovore je mnoho podnetov na túto tému.

Naše synodálne kráčanie sa pomaly blíži k záveru prvej etapy, diecéznej fázy. Pri pohľade do zápisov zo stretnutí v našej farnosti sa čoraz viac vynára základný problém život v našej Cirkvi – individualizmus. „Mám svoj život s Ježišom a na viac nemám čas, nemám záujem." No keď nás dnes Ježiš volá milovať sa navzájom, tak to sa nedá bez skutočného záujmu o iných. A nielen v tom, či majú všetko potrebné pre život (to sa ešte ako-tak zvláda), ale či majú aj všetko potrebné pre večný život. 

Vynára sa však aj iný problém – spôsob pastorácie. Akoby sa veľká časť kňazov uspokojila so základným servisom a rezignovala na úsilie pozývať veriacich k výšinám. Z Cirkvi sa stáva servisná organizácia, do ktorej mnohí z farnosti prichádzajú len po „služby" – pokrstiť, pochovať, zosobášiť, pripraviť na birmovku, vyspovedať... Nemáme však štruktúru, ktorá by tým istým ľuďom ponúkala biblické školy, formáciu v modlitbe, systematickú katechizáciu dospelých, rast vo viere... 

Prečo to je tak? Je jasné, že kňaz, ani ten najlepší a najhorlivejší, nemôže sám ponúkať všetko bohatstvo Cirkvi. Sú potrební laici. Každý pokrstený má v sebe bohatstvo, ktoré môže a má dávať iným. Má v sebe Boží život. Ak sa každý pokrstený nezobudí a nepreberie časť svojej zodpovednosti za bratov a sestry okolo seba, tak...

Všimni si v dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolov (14, 21b – 27) aktivitu Pavla a ľudí okolo neho. Aké veľké veci urobil skrze nich Pán! Prečo to dokázali? Lebo mali záujem o ľudí. Lebo vedeli, že posolstvo, ktoré hlásajú, je pre každého človeka, pre jeho večný život jedinečné a nenahraditeľné ničím iným. 

Podobá sa naše zmýšľanie o ľuďoch Pavlovmu? Poslúchame Ježišov príkaz? 

Zoberme si za svoje slová responzóriového verša: „Oslavovať ťa chcem naveky, Bože, môj kráľ." Je jasné, že nejde len o oslavné slová, lebo: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."