Zamyslenie na sviatok Zoslanie Ducha Svätého: Všeobecný úžitok

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Keď na slávnosť Zoslania Ducha Svätého spievame responzórium: „Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme," tento rok asi osobitne myslíme na koronavírus a všetko, čo je s tým spojené. A je to správne, veď potrebujeme, aby všetky rozhodnutia zodpovedných – v spoločnosti i v Cirkvi – boli múdre, vedené Duchom, uskutočňované pre náš časný i večný život.

Musíme si však pritom uvedomiť, že Boží Duch nepôsobí ako automat: my zavoláme a on koná. Všimni si dnešné prvé čítanie – keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov, išli do ulíc a ohlasovali veľké Božie skutky. Ak chceme, aby Boží Duch konal aj dnes, tak sa to nestane, ak budeme sedieť pri televízoroch alebo hoci aj v kostole. Sme povolaní vstať, vykročiť a vyjsť k ľuďom a ohlasovať im veľké Božie skutky. Ak treba, aj slovom.

Svätý Pavol v Liste Rimanom (zvlášť v 12. kapitole, z ktorej je aj dnešné druhé čítanie) zdôrazňuje, že dary Ducha sú nám dané pre všeobecný úžitok (pozri v. 7). Nie pre našu osobnú potechu či radosť, ale pre službu svetu, v ktorom žijeme. Presnejšie pre službu ľuďom, s ktorými žijeme a stretávame sa. Nejde len o bežnú starostlivosť napríklad rodičov o deti či naopak. Ide o to, aby všetko naše konanie bolo naplnené Božím Duchom. Napríklad večer si sadáš k televízoru a bezmyšlienkovite prepínaš ovládačom z programu na program. Kladieš si otázku, či je to konanie plné Ducha? Alebo v nedeľu ráno sa ti nechce vstať a potom ideš na svätú omšu rýchlo autom, aby si neprišiel neskoro. Myslíš, že ťa k tomu vedie Boží Duch? Nechcel od teba, aby si vstal včas a cestou do chrámu – peši – si pripravoval srdce na slávenie spevom hymnov, žalmov a duchovných piesní spolu s rodinou alebo niekým, koho cestou stretneš?

Boží Duch nás vždy vedie k záujmu o ľudí, o ich večný život. Ten sme dostali pri krste, keď sme boli ponorení – pokrstení – do Otca i Syna i Ducha Svätého. Všimni si, že keď sa niekoho opýtaš, ako sa má, väčšinou dotyčný rozvinie odpoveď a hovorí o tom, čo robil či robí, ako sa mu v tom darí či nedarí. Tak sa mi srdci rodí myšlienka, že keď sa ma to najbližšie niekto opýta, budem hovoriť o tom, ako sa má Ježiš vo mne. Veď som v ňom ponorený, zakorenený, na ňom postavený... Možno si sám polož otázku: Ako sa má Boh v mojom srdci? Ako žijem večný život, ktorý mám od krstu? A rob pokojne všetko to, čo predtým – staraj sa o deti či vnúčatá, o záhradu, o nákupy, o chorého manžela, pracuj v zamestnaní, len nezabudni, že to všetko je súčasťou večného života.

Si Božie dieťa. Boží Duch ťa sprevádza, či chceš alebo nechceš. Ak vedome prijmeš jeho sprevádzanie, bude sa ti žiť ľahšie. Možno sa okolnosti vôbec nezmenia, dokonca sa tvoja situácia navonok aj zhorší, ale vo vnútri budeš mať Boží pokoj. A ten budeš dávať ľuďom okolo seba na všeobecný úžitok. Over si to.

Na stiahnutie

31. 5. 2020.doc

Návrat späť