Zamyslenie na sviatok Zoslania Ducha Svätého: Ježiš je Pán!

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Tohoročná príprava na slávnosť Zoslania Ducha Svätého prebiehala v našej rodine úplne mimoriadne. Mama mojej manželky dostala zápal pľúc a v utorok zomrela. Prežívali sme prítomnosť Boha v našom dome. Ako to kedysi vyjadril brazílsky teológ Leonardo Boff vo svojej knihe Sviatosti Cirkvi, keď asi takto citoval oznam o smrti svojho otca: „Boh navštívil našu rodinu. Dlho v nej prebýval a hľadal, kto je najviac pripravený pre jeho kráľovstvo. Napokon zistil, že je to náš otec. A tak vám oznamujeme, že Boh si ho zobral domov."

Boh nie je niekde ďaleko a nedáva nám svojho Ducha len ad hoc, keď niečo súrne potrebujeme. Nie, Boh je neustále prítomný a neustále nám dáva svojho Ducha, aby sme na život hľadeli jeho očami. Tak aj choroba a smrť sa nestávajú dôvodom k náreku a zúfalstvu, ale vedú k tomu, že sa vo viere môžeme ešte viac primknúť k nášmu Bohu a zveriť sa jeho milujúcemu náručiu.

Aj o tomto je teda pôsobenie Ducha. Navonok sa to prejavilo napríklad tým, že pohrebná svätá omša bola v bielej farbe, lebo sme oslavovali Božie milosrdenstvo, ktoré našej milovanej umožnilo žiť Božou láskou. Spievali sme veľkonočné piesne ako oslavu Ježišovho zmŕtvychvstania, ktoré našej milovanej skrze krst a sviatosti umožnilo žiť novým životom a s pevnou nádejou na vlastné zmŕtvychvstanie. Čítali sme text z knihy Pieseň piesní o holubici a krásave (2, 8 – 14), lebo sme vnímali, že naša milovaná je Bohom povolávaná ísť za Ženíchom. Spievali sme 122. žalm, lebo sme sa radovali – veríme, že aj naša milovaná zosnulá sa zaradovala –, keď nám povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho." A v evanjeliu sme počuli podobenstvo o Kupcovi, ktorý našiel veľmi vzácnu perlu a dal za ňu všetko, čo mal: vlastný život (Mt 13, 44 – 46)... No povedz, nedáva to všetko dokopy dôvod spievať radostné Aleluja aj v našej bolestnej situácii?

Viem, tento text je veľmi osobný a zdanlivo nemá nič spoločné s dnešnou slávnosťou. Ale má. Lebo iba v Duchu Svätom môžeme povedať: „Ježiš je Pán!" (porov. 1 Kor 12, 3b). Len v Duchu Svätom môžeme aj smrť vnímať ako priateľku, lebo ona nám umožňuje prejsť do života, kde uvidíme Pána z tváre do tváre.

Je skvelé vedieť, že Boh nikdy nie je ďaleko, ale urobil si v mojom srdci príbytok. Som hriešnik, Bohom milovaný. Aj ty! Nikdy na to nezabudni!

Na stiahnutie

9. 6. 2019.doc

Návrat späť