Zamyslenie na slávnosť Najsvätejšej Trojice: Rodina

Keby som mal moc určiť deň, ktorý by bol v Cirkvi osobitne venovaný rodine, asi by to bola presne dnešná nedeľa – slávnosť Najsvätejšej Trojice.

Lebo presne tak vnímam toto tajomstvo – ako úžasný vzťah osôb, ktoré sa milujú, vychádzajú si v ústrety, navzájom si nesú bremená...

„Boh vo svojom najhlbšom tajomstve nie je samotár, ale rodina, pretože ma v sebe otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny: lásku." Toto sú slová svätého pápeža Jána Pavla II., ktoré povedal v Mexiku v Pueble v roku 1979. Až kým som jeho slová nečítal, vnímal som Trojicu ako tajomstvo, ktoré nemožno pochopiť, len veriť. Vždy som však mal pritom pocit, že je to „len" akási teologická definícia, ktorá nemá reálny vplyv na môj život. Počul som množstvo príkladov, ktoré sa usilovali ako-tak vyjadriť tajomstvo Trojice, no vždy to bol len „útok" na rozum. Až uvedené slová Svätého Otca ma inšpirovali vnímať Trojicu ináč, bližšie, dokonca ako niečo veľmi blízke – ako rodinu, ako spoločenstvo, v ktorom môžem byť doma.

Na začiatku som spomenul bremená. Vieš, aké bremeno niesol Otec? Odišiel od neho jeho syn, jeho najdokonalejšie stvorenie, človek sa Otcovi obrátil chrbtom. Ježiš videl Otcovu bolesť a urobil všetko preto, aby niesol bremeno s Otcom. Stálo ho to život. A Otec niesol toto bremeno utrpenia a smrti svojho Syna a bol s ním až tak, že mu vrátil život. To všetko sa dialo v nesmiernej láske, ktorú voláme Duch Svätý. Je to také ľudské opísanie jednej stránky vzťahov v Najsvätejšej Trojici, no mne to nesmierne pomáha vnímať tak ľudí okolo seba. Prejavovať o nich záujem...

Vieš, že aj v tvojej rodine každý nesie svoje bremeno? Poznáš to bremeno? (Možno si ním ty sám...) Čo urobíš, aby si ho niesol s ním?

Ako si vychádzate v rodine v ústrety? Umyješ ochotne riad, vysypeš smeti? Vyberiete sa s manželkou večer na prechádzku namiesto vysedávania pri televízii? Pozrieš si s manželom futbal?

Je toľko možností a príležitosti napodobňovať Najsvätejšiu Trojicu. Väčšinou sú to len maličkosti, drobnosti, ale či práve tie netvoria každodenný život?

Urobme si dnes deň rodiny – takej, kde sa navzájom znášame v láske (Ef 4, 2), kde sa predbiehame v úctivosti (Rim 13, 10), kde si navzájom nesieme bremená (Gal 6, 2). Rozmeňme si to na drobné (podržať žene dvere, namiesto kriku: „Kde zas ideš?" vysloviť: „Nech ťa Boh žehná", doniesť kvietok, urobiť kávu...) a konajme. Staneme sa podobnejšími Bohu a svet okolo nás sa bude meniť, lebo budú vidieť skvelý Boží obraz – v našich rodinách.

Na stiahnutie

27. 5. 2018.doc

Návrat späť