O našej bezmocnosti hovorí prorokom použitý obraz: „... naša neprávosť nás unáša ako vietor" (Iz 64, 5). Dá sa ešte výstižnejšie vyjadriť beznádejnosť stavu, v ktorom sme sa nachádzali? A predsa prišiel Spasiteľ. Boh zobral na seba úlohu záchrancu. Nie preto, že by sme boli dobrí a Boh si hovoril: „Pozrite, akí sú tí ľudia skvelí! Poďme, pomôžme im!" Ale preto, že Boh sa nám zaviazol láskou, keď nás stvoril. A hoci sme jeho lásku zavrhli a chceli sme stáť na vlastných nohách (koľký nerozum!), Boh nás až tak miluje, že nás dokaličených, ozbíjaných, polomŕtvych našiel a zaviedol do Cirkvi, ktorá je povolaná starať sa o jeho deti... (Dúfam, že v tom vidíš podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.)
A teraz si spasený. Krstom si sa stal Božím dieťaťom! Už nie len Božím stvorením, ale Božím dieťaťom. Aký to obrovský rozdiel! Si zachránený, umytý, očistený, uzdravený, oslobodený... To je dôvod na oslavu!
Prečo nejasáš? Vari nevidíš, ako nesmierne ťa Boh miluje? Nevnímaš? Neoslepol si? Neohluchol si? Ak máš zmysly duše v poriadku, dlhodobo, nielen počas Adventu, je čas jasotu a radosti, lebo príde náš Záchranca, vráti sa ten, ktorý nám daroval nový život. Ak nemáš zmysly srdca v poriadku, tak odstráň svoju slepotu, uzdrav svoju hluchotu – máš na to spoveď, máš na to modlitbu a pôst, máš na to lásku k blížnemu...
Keď Ježiš dnes v evanjeliu hovorí: „Bdejte!", dokonca tri razy, chce nám pripomenúť, kým sme sa stali, keď sme prijali spásu, ale aj to, že naša spása je neustále ohrozovaná. Ohrozujeme ju my sami svojou slabosťou a nestálosťou, ohrozujú ju pokušenia sveta a vábenia diabla. Bdelosť znamená vytrvať v radosti zo spásy, neprejsť na druhú stranu do sveta smútku a beznádeje.
Ak sa radosť stane bežnou súčasťou tvojho života, ak bdelosť bude tvojím každodenným programom, stane sa s tebou niečo nádherné – staneš sa „Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha" (2 Kor 2, 15a) a aj pre ľudí. Budú v tebe vidieť Boží obraz a budú oslavovať Otca. Tak sa pusť do boja, vízia je nádherná, cieľ je dosiahnuteľný! Lebo sám Boh je tvoj Spasiteľ!