Zamyslenie na nedeľu Pánovho krstu: Čo sa dnes stalo?

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna... Ale Kristus vstal z mŕtvych" (1 Kor 15, 17ab. 20a).

Prvé slová dnešného textu z Knihy proroka Izaiáša ma zakaždým zaskočia a zneistia: „Potešujte, potešujte môj ľud..." (42, 1). V hlave mi totiž začnú hneď víriť myšlienky na politické nešváry, na napätia, ktoré sužujú spoločnosť, na problémy vo vnútri Cirkvi, na to, čo vidím ako nedobré či zanedbané vo farnosti... a mňa prepadá bezmocnosť: „Ako v tom všetkom potešovať ľudí? Čo napríklad dnes napísať, aby čitatelia zakúsili potechu a pokoj?"

Keď sa z tohto kolotoča svojho (zbytočného) premýšľania znovu vrátim k Izaiášovmu textu, hneď v nasledujúcej vete zisťujem, že Boh sám hovorí prorokovi slová, ktorými má ľud potešiť: „Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina... Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť... Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky..."

A to je presne to slovo, ktoré dnes potrebujem počuť, ktoré má moc potešiť moje srdce. Dúfam, že aj tvoje. Skončilo sa moje otroctvo, je odčinená moja vina. Ježiš sa pri krste v Jordáne zjavuje ako Otcov Syn, ako vyvolený Mesiáš. Záchranca je tu! A vnímam, ako ma celkom zahaľuje svojím milosrdenstvom, berie do náručia. Nemusím sa báť, čo bude, čo doba prinesie. Všetko je v Božích rukách. „Buď vôľa tvoja" nie je len prosbou, ale aj vyznaním viery: „Otecko, verím a vyznávam, že nech sa čokoľvek stane, je to pre mňa to najlepšie. I keby som mal ísť tmavou dolinou..."

Dnes si pripomíname Ježišov krst a jeho význam. Ten veľmi obsažne vyjadruje modlitba jordánskeho svätenia vody v byzantskej liturgii: „Dnes Svätý Duch v podobe holubice zostúpil na vody... Dnes sa nám ukázal neviditeľný, aby sme mohli uzrieť jeho tvár. Dnes vlny vôd ako na pleciach nosia svojho Vládcu. Dnes Prorok a Predchodca s láskou pristupuje k svojmu Stvoriteľovi so svätou bázňou, lebo vidí, že Boh na zem zostúpil. Dnes pred služobníkom skláňa svoju hlavu ten, čo nemá počiatok, aby zbavil moci hada, ktorý vládne vodám. Dnes prorokova ruka spočíva na hlave Páliaceho ohňa, ktorý prišiel, aby nás odel krstným kúpeľom nesmrteľnosti. Dnes zjavením nášho Boha stali sa liečivými vody Jordánu a celá zem bola zaplavená prúdom milostí... Dnes príchod Pánov zotrel nám slzy minulosti a zachránil nás ako nový ľud Boží. Dnes sa rozplynula temnota a zažiarilo nám svetlo poznania Boha... Dnes nikomu Nepodrobený podrobuje sa svojmu služobníkovi, aby nás poroby zbavil. Dnes sme získali nebeské Kráľovstvo..." (Celá modlitba je napr. na zoe.sk/?archiv&id=976.)

Toto 23-krát opakované „dnes" hovorí, že nejde len o pripomínanie Ježišovho krstu, ale najmä o prijatie jeho ovocia pre nás. Skúsme teda hľadieť na tento sviatok z perspektívy Boha, ktorý koná svoje dielo vykúpenia. Dnes sa stali obrovské veci. V porovnaní s nimi je to, čo chce sužovať moju myseľ, úplne bezvýznamné. Lebo kým moja myseľ mi predkladá trápenia, Božie veci mi ponúkajú potechu.

Potešili ťa slová dnešných čítaní? Tak sa nechaj nimi vychovávať, „aby si sa zriekol bezbožnosti a svetských žiadostí a žil v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakával blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista" (porov. Tít 2, 12 – 13).

Na stiahnutie

13. 1. 2019.doc

Návrat späť