SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Môj krst bol prejavom kontinuity, pokračovaním toho, čo som začal pri vtelení. Pamätáš si Pavlov text z Listu Filipanom? Napísal o mne, že som sa zriekol seba samého a stal som sa podobný ľuďom. Tak práve o to išlo – byť do posledného detailu, s výnimkou hriechu, podobný ľuďom. Vtedy všetci v Izraeli, ktorí túžili po obrátení, po zmene života, a zároveň žili v očakávaní Mesiáša, prichádzali k Jánovi a na znak tejto túžby sa nechávali pokrstiť. Chcel som byť v tom ľuďom podobný.

Áno, bol som bez hriechu. Ale tým, že som sa postavil do zástupu a trpezlivo v modlitbe čakal, kým na mňa príde rad, som dával najavo, že sa zaraďujem medzi hriešnikov nie hriechom, ale prevzatím ich hriechov na seba. Už tam som konal vykupiteľské dielo. A nielen to. Posväcoval som vodu svojou prítomnosťou v nej. Pripravoval som iný krst, nie symbolický, ako bol Jánov, ale sviatostný, ten, ktorý čerpá moc z môjho ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania.

Veľmi. Pamätáš si, ako som o sebe hovoril, že som neprišiel na svet, aby som sa dal obsluhovať, ale slúžil? Presne to som robil v každej chvíľke svojho života. Viem, neraz si predstavuješ službu ako nejakú prácu na nejaký úväzok a potom „padla", ale služba v biblickom vnímaní je niečo iné. Je to spôsob života, v ktorom každý okamih slúži niekomu – aj tebe samému – na nejaké dobro a Bohu na slávu. Vieš, že svätý Alfonz zložil sľub, že nepremárni ani chvíľu svojho života? Toto som robil aj ja. Moje zostúpenie do vôd Jordánu bolo službou pre vykúpenie človeka. Ale aj službou pre Jána Krstiteľa, ktorý ma síce ohlasoval, ale dovtedy ešte nepoznal. Nevedel, že ja, jeho príbuzný, som Mesiáš. Ale tam v Jordáne uvidel holubicu, počul hlas môjho Otca a uveril. A bola to aj služba budúcim učeníkom, ktorí by sa určite zľakli (alebo by boli namyslení), keby som im s mocou zjavil, že som Boží Syn a pozval ich k ohlasovaniu evanjelia. Takto však mohli rozvíjať svoj vzťah so mnou pokojne, bez strachu, ktorý by ich paralyzoval. Postupne rástli a spoznávali, kto som. Vidíš, opäť tá kontinuita... Až prišiel Duch Svätý... ale to je už iná kapitola.

Povolaním k vernejšiemu nasledovaniu. Poviem to presnejšie. Povolaním k službe – teda k takému životu, keď každý okamih tvojho života bude na večné dobro nejakého človeka, spoločenstva, Cirkvi a na slávu Boha. Zvlášť ťa chcem upozorniť na odpočinok. Aj keď ideš na prechádzku do lesa, môžeš byť uži-točným sluhom už len tým, že regeneruješ a naberáš nové sily pre pokračovanie v mojom diele. Alebo sledovanie televízie – prišlo ti už niekedy na um pri sledovaní titulkov pomodliť sa za režiséra, hercov...? Ale aj za všetkých, ktorí sledujú daný film s tebou kdekoľvek vo svete?