18. 03. 2016
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na Kvetnú nedeľu: Ježiš Kristus je Pán!

Veľmi rád si spievam latinské časti hymnu Roku milosrdenstva Misericordes sicut Pater (Milosrdní ako Otec) s neustále sa opakujúcim refrénom
In aeternum misericordia eius (jeho milosrdenstvo je večné). Refrén mi pripomína neustálu lásku Otca ku mne, prejavovanú nesmiernym milosrdenstvom – veď som si už toľkokrát zaslúžil smrť, zatratenie („mzdou hriechu je smrť" – Rim 6, 23a). A samotný názov hymnu, ktorý sa opakuje medzi jednotlivými slohami, mi pripomína, že mám byť milosrdný ako Otec. Priznávam, že si ju spievam najmä preto, aby som dokázal byť pokojný a milosrdný k ťažších situáciách. Sú také každodenné, bežné, no bez pokoja v srdci by som asi neraz vybuchol, povedal niečo, čo by potom bolelo... Možno tresol dverami... Nebudem opisovať konkrétne situácie, ale každý vie z vlastného života, ktoré chvíle sú pre neho ťažké, náročné, keď je ťažko ostať milosrdný a zhovievavý napríklad k slabostiam iných. Ešte ťažšie je neštvať sa sám na seba pre vlastné chyby a zlyhania... A možno najťažšie je ostať nekompromisný voči hriechu, no milovať hriešnika – vrátane seba samého...
Začíname sláviť Veľký týždeň, v ktorom si pripomíname si a hlbšie prežívame Kristovo paschálne tajomstvo (škoda, že sa u nás používa dosť nelogické a často nič nehovoriace spojenie veľkonočné tajomstvo). Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie – prechod (pascha) zo smrti do života – sú udalosti, ktoré nám zaslúžili Božie milosrdenstvo. Ale zároveň toto paschálne tajomstvo je udalosť, ktorá nám samým umožňuje prijímať milosrdenstvo (najmä vo sviatosti zmierenia) a konať milosrdne (posilnení Eucharistiou, ktorá nás zaväzuje voči chudobným – Katechizmus Katolíckej cirkvi 1397). Vďaka Kristovej pasche prežívame aj vlastnú paschu – najprv to bolo krstom a teraz vždy, keď odmietame hriech a žijeme s Ježišom novým životom.
Teda paschálne tajomstvo Krista nie je nejaký teologický pojem, ktorý máme poznať, ale veľmi praktický návod, ako máme dennodenne žiť. Presne to budeme aj slovne (a verím, že tiež celým srdcom) robiť počas najdôležitejšej liturgie cirkevného roku pri obnove krstných sľubov: „Zriekam sa. Verím." V čom sme sa zmýšľaním i skutkami trénovali celé Pôstne obdobie, to počas Veľkonočnej vigílie vyznávame aj ústami. V podstate pritom hovoríme: „Ježiš Kristus je Pán!" (Flp 2, 11).
Kristus je Pán aj ako kráľ vchádzajúci slávnostne do Jeruzalema, aj ako Boží Syn, ktorý „sa zriekol seba samého", aj ako ten, ktorého potupovali a opľúvali, aj ako ukrižovaný na kríži. A potom aj ako zmŕtvychvstalý. Nemáme iného Mesiáša, nemáme iného Pánovho Pomazaného, nemáme iného Krista!
Preto budem naveky ospevovať milosrdenstvo Pánovo, lebo skrze Krista ma vyslobodil z moci hriechu a diabla. In aeternum misericordia eius!


Na stiahnutie

20. 3. 2016.doc



Návrat späť