Zamyslenie na Kvetnú nedeľu: Dialóg lásky

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

To najhoršie sa už ľudstvu stalo – dedičný hriech a potom zabitie Božieho Syna. Nič horšie sa stať nemôže. Prečo?

Lebo od stvorenia sme súčasťou dialógu lásky. Keď Boh stvoril človeka, bol svojím dielom taký nadšený, že celý deň venoval obdivu toho, čo urobil – Biblia hovorí, že odpočíval. Žasol.

A Boh čakal, že človek prejaví svoju slobodnú vôľu a povie mu svoje prvé: „Milujem ťa, Bože!" tým, že nebude chcieť byť ako Boh, že neuverí diablovej lži, že Boh pred ním niečo skrýva, niečo mu nedožičí. No odpoveď človeka bola „nie". Odmietol Božiu lásku.

Boh sa právom mohol na všetko vykašľať. Tak by to asi urobil každý človek: „Sklamal si ma! Choď do čerta!" Ale nie Boh. On je Láska! A od prvého pádu človeka sú celé dejiny spásy poznačené úsilím Boha nadviazať s človekom dialóg lásky. Mená ako Abrahám, Izák, Jakub, Mojžiš, Dávid, proroci, králi a mnohí iní v Starom zákone sú dôkazom o pokuse viesť dialóg. No nik z nich nebol schopný dať úplnú odpoveď lásky ani len za seba, tobôž nie za všetkých ľudí. Ale Boh si pripravoval svoje dielo – pripravoval Jozefa a Máriu na svoje vtelenie. Prišiel Ježiš, sám Boh, Boží Syn, aby dal Otcovi za nás dobrú odpoveď na otázku: „Človek, miluješ ma?"

Ježiš to zvládol. Nedal sa zlákať nepriateľom, jeho lžou, že Boh nie je dobrý Otec, keď vlastného Syna necháva trpieť. Mohol si zavolať na pomoc dvanásť plukov anjelov, ale on nechcel násilie, lebo Boh je Láska! „Daj svoj meč na jeho miesto!", hovorí prihorlivému učeníkovi. Odpoveď lásky sa nedáva s plukmi za chrbtom, s mečom v ruke. Ježiš pretrpel ľudskú zlobu, aby ako jediný z celého ľudstva veril do poslednej chvíle, že Boh je Láska.

Boh dokázal, že rešpektuje slobodnú vôľu človeka aj s jej následkami. Výsledkom slobodnej vôle Adama a Evy bola Ježišova smrť. Výsledkom slobodnej vôle Ježišovho prijatia následkov Adamovho konania bolo prijatie smrti. Vedel, že Otec ho miluje. A Otec nesklamal. Prijal Ježišovo: „Milujem ťa!", vyjadrené celým jeho životom, zvlášť utrpením a smrťou na kríži. A veľmi rýchlo pokračoval v dialógu lásky – vzkriesil Ježiša z mŕtvych! Akoby v tej chvíli znovu povedal celému ľudstvu: „Milujem ťa!" Nedovolil, aby jeho dielo vzalo skazu v priepasti. Ale vytiahol nás odtiaľ. A dokonca nám dal podiel na dialógu lásky, ktorý neustále vedie s Ježišom.

Vieš ako? Sviatosťami. Keď si bol pokrstený, stal si sa súčasťou Krista, dostal si nový život, bol si vzkriesený z mŕtvych. Keď si na svätej omši, tak na konci eucharistickej modlitby po slovách: „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože, Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov" voláš veľké: „Amen" ako potvrdenie, že si súčasťou Ježišovho dialógu lásky s Otcom, že si privlastňuješ Ježišovu obetu, že s Ježišom vyznávaš, že Boh je milujúci Otec. A keď potom ideš na prijímanie, tak dialóg pokračuje. Otec prijal tvoje prvé Amen ako vyznanie lásky a dáva ti svojho Syna za pokrm. A ty hovoríš druhé Amen, prijímaš Otcov dar lásky a hovoríš mu, že chceš žiť ako jeho Syn... Potom ideš z kostola preč a robíš dobro, lebo si plný lásky a vedieš o tom s Bohom dialóg svojím životom.

Nič v našom živote nesmie/nemá byť mimo dialógu lásky. Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá sa prejavila v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (pozri 1 Jn 4, 7).

Pozri sa aj na našu dnešnú situáciu cez „okuliare" dialógu lásky a uvidíš, že Boh si ťa aj dnes priťahuje k sebe, aj dnes čaká na tvoje: „Milujem ťa, Otecko!"

Z najväčšieho zla, aké človek dokázal urobiť – zabiť Božieho Syna –, vzišlo najväčšie dobro, aké dokázal urobiť Boh – zachrániť ťa a dať ti nový život. Domysli to do dôsledkov...

Na stiahnutie

5. 4. 2020.doc

Návrat späť