Zamyslenie na Krst Krista Pána
V našich zemepisných šírkach sme takmer všetci boli pokrstení ako deti, na základe priania a viery našich rodičov. Ale ak by dnes bolo rozhodnutie na tebe, dal by si sa pokrstiť? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?
Ja by som sa určite dal. Po tom všetkom, čo som prežil s Ježišom, by som neváhal ani sekundu (dúfam). Veď keď sa obzriem spätne na svoj život, tak nikto ma nikdy nemiloval tak verne ako on. Nikdy nezabudnem, ako som dostal pohľadnicu (bez podpisu odosielateľa) s textom: „Boh ťa miluje." Nebolo by to možno nič zvláštne, ale bol som vtedy ďaleko od Boha aj Cirkvi (Boh ani Cirkev ma však nikdy neopustili!). Roky som nepristupoval ku sviatostiam. A tá pohľadnica mi otvorila oči a pripomenula mi, že som milovaný aj vo vyhnanstve, ktoré som si sám zvolil.
Vďaka tomu, že ma Ježiš miluje, som neraz zakúsil dobrodenie spoločenstva Cirkvi – nielen pri liturgii, ale starostlivosť konkrétnych ľudí. A odpustenie hriechov – pre mňa to je obrovský dôvod pre to, aby som žil s Ježišom. Nepomohla mi nijaká psychológia, ale slová rozhrešenia, ktoré nado mnou vyslovil kňaz. Viem, nemal by som túto skúsenosť, ak by som nebol pokrstený, ale keby sa ma niekto pýtal, prečo by sa mal dať pokrstiť, určite by som mu to povedal ako jeden z hlavných dôvodov.
Keď som rozmýšľal nad nejakou súhrnnou odpoveďou na otázky, ktoré som položil v úvode, tak mi prišla na um veľmi jednoduchá odpoveď: „Určite áno. Lebo Ježiš." :-)
Moja otázka z úvodu má však okrem uvažovania každého osobne nad svojím krstom ešte jeden cieľ. Zámerne som napísal, že sme boli pokrstení ako deti. Ale v živote musí nastať taká chvíľa, keď svoj krst prijmem. Keď Bohu úprimne a s radosťou poďakujem za to, že som bol pokrstený ako dieťa, a poviem mu, že svoj krst prijímam. A toto má ďalekosiahle dôsledky. Vtedy sa vlastne stávam akoby dospelým veriacim. Už nie som kresťan preto, že to chceli rodičia, ale preto, že to chcem ja. Je to chvíľa (niekedy to môže byť veľmi dlhá chvíľa postupného uvedomovania si vlastnej zodpovednosti), keď začínam vedome a dobrovoľne žiť s Ježišom. V šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe.
Takže ešte jedna otázka: Prijal si svoj krst?
Odporúčam každému pozrieť si Katechizmus Katolíckej cirkvi – učenie o krste. Sú to články 1212 – 1284. Je dobré pripomenúť si, čo všetko sme krstom dostali. Aby sme na otázku, prečo sme pokrstení (resp. prečo by sme sa dali pokrstiť dnes), odpovedali veľmi konkrétnym výpočtom darov, ktoré nám Boh v krste dal. Ako inšpiráciu ponúkam slová svätého Gregora Nazianzského: „Krst je najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením… Voláme ho darom, milosťou, krstom, pomazaním, osvietením, rúchom neporušiteľnosti, kúpeľom znovuzrodenia, pečaťou a napokon každým najvznešenejším menom. Volá sa darom, lebo sa dáva tým, čo predtým nepriniesli nič; milosťou, lebo sa udeľuje aj vinníkom; krstom, lebo hriech sa pochováva vo vode; pomazaním, lebo je posvätný a kráľovský (takí totiž boli tí, ktorých pomazávali); osvietením, lebo je jasom a svetlom; rúchom, lebo zakrýva našu pohanu; kúpeľom, lebo obmýva; pečaťou, lebo je zachovaním a potvrdením [Božej] nadvlády" (KKC 1216).
Modlitba dňa tejto nedele nám pripomína, že ak sme sa zrodili z vody a Ducha Svätého, môžeme stále žiť sväto, lebo je s nami všemohúci a večný Boh. Raduj sa, kresťan!
Všemohúci a večný Bože, keď bol Ježiš Kristus pokrstený v Jordáne a vznášal sa nad ním Duch Svätý, slávnostne si vyhlásil, že je tvojím milovaným Synom; pomáhaj nám, svojim deťom, zrodeným z vody a Ducha Svätého, stále žiť podľa tvojej svätej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Na stiahnutie
12. 1. 2014 A4.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase