Zamyslenie na 7. veľkonočnú nedeľu: Svedčiť...

Aká by bola tvoja reakcia, keby k tebe zašiel niektorý z tvojich susedov či známych a povedal by ti:

„Môžeme sa spolu pomodliť?" Alebo: „Mám zo sebou Písmo, prečítajme si pár veršov a porozprávajme sa o tom." Alebo: „Dávam dokopy partiu susedov na modlitbu ruženca. Príď, pozývam ťa." Prosím ťa, od-povedz si na túto otázku veľmi úprimne. Pred sebou i pred Bohom.

Nedávno mi jedna pani hovorila, ako ľudia pred ňou po jednom takom pokuse zatvárajú dvere. Samozrejme, všetci sú katolíci...

Ovocím slávenia Veľkej noci a následne Veľkonočného obdobia má byť prehĺbená viera a život podľa nej. K tomu patrí aj zdieľanie svojej viery v malej skupine, aby sme tak neboli anonymní kresťania, ktorí sú veriacimi len v kostole. Vyššie uvedené ponuky sú len malou ukážkou toho, čo by sa v našich farnostiach malo bežne diať.

Teraz si to obráťme. Predstav si seba, že ideš k svojim susedom či známym s ponukou: Môžeme sa spolu pomodliť?" Alebo: „Mám zo sebou Písmo, prečítajme si pár veršov a porozprávajme sa o tom." Alebo: „Dávam dokopy partiu susedov na modlitbu ruženca. Príď, pozývam ťa." Čo pri takejto predstave cítiš? Buď k sebe úprimný. Asi je to pre teba nepredstaviteľné a už vopred máš mnoho výhovoriek, prečo to nemôžeš urobiť.

Ruku na srdce, s podobnou ponukou máme problém vyrukovať aj pred najbližšími príbuznými. Uspokojili sme sa s nejakou úrovňou prežívania svojej viery, zväčša veľmi osobnou a individuálnou, a všetko ostatné pokladáme v lepšom prípade za prehnané, v horšom za fanatizmus. A potom sa čudujeme, že sa kostoly vyprázdňujú, že naše deti žijú bez Boha...

Možno si povieš, že čo to od teba chcem. Veď to nechcú ani kňazi. Nanajvýš povedia nejaké všeobecné vety o tom, že máme byť svedkami vo svojom prostredí. No vieš, čo znamená byť svedkom? V prvom rade to znamená dôsledný život podľa evanjelia. K tomu patrí úprimný záujem o ľudí, susedská pomoc, nevyvolávanie sporov... Nehovorím, že je to život bez hriechu a bez previnení. Ale ako veriaci vieš, čo s tým – ľútosť, pokánie, zmierenie, odprosenie, náhrada škody, ak treba, sviatosť zmierenia. No ak celé mesiace prichádzaš na svätú omšu, ale neprijímaš Eucharistiu, aké je to svedectvo života? Aha, že poznáš takých, čo sú denne v kostole, no sú horší ako tí, čo tam nechodia? Určite sú takí ľudia. Ale ich prenechaj Bohu. Ty sa pozri na seba a na svoje svedectvo.

A keď už budeš svedčiť životom, potom je potrebné prejsť aj ku svedectvu slovom. Koľkí ľudia by dnes žili ináč, keby sme im dokázali zvestovať najradostnejšiu zvesť celých ľudských dejín – Ježiš Kristus, Boží Syn, sa stal človekom, zobral na seba naše hriechy, zomrel za nás, no tretieho dňa vstal z mŕtvych. A žije s nami! Mnohí katolíci to síce vedia, ale tieto pravdy nemajú nijaký vplyv na ich život, lebo okolo seba vidia mnoho iných katolíkov, ktorí žijú akoby Ježiš ostal v hrobe. A myslia si, že tak je to správne, že to je kresťanstvo. Musíme to zmeniť!!!

Prejavuje sa Ježišovo zmŕtvychvstanie a jeho prítomnosť v tvojom zmýšľaní, hovorení i konaní? Začínajúci týždeň využi na spytovanie svedomia v tomto smere a na modlitbu k Duchu Svätému, aby zmenil v tebe to, čo v tvojom živote nie je Božie. A pros ho aj o vedenie, aby ťa priviedol k ľuďom, ktorým budeš môcť zvestovať Zmŕtvychvstalého.

Že čo má tento text spoločné s Rokom milosrdenstva? Všetko! Veď najväčšie milosrdenstvo, ktoré môžeš niekomu prejaviť, je priviesť ho na stretnutie so živým Ježišom. Ponúkneš mu tým odpustenie hriechov a nový život...

Návrat späť