SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Dnes chcem písať o moci. O Ježišovej moci.

Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe hovorí o sláve, ktorú mu Otec už dal. Pritom kríž, smrť a zmŕtvychvstanie – udalosti, ktorými bol Ježiš oslávený – sa ešte len mali stať. Ale Ježiš pozná svojho Otca, dôveruje mu a vie, že Otcova láska a moc nie sú ničím obmedzené.

Štefan pri svojom umučení vidí, že Ježiš je skutočne oslávený, „sedí po pravici Boha" (Sk 7, 56).

Na to nadväzuje žalmista volaním a vyznaním: „Pán kraľuje!" (Ž 97, 1).

A napokon Ježiš hovorí Jánovi, že je „Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec" (Zjv 22, 13). Ježiš seba vyhlasuje za stredobod všetkého, cieľ, ku ktorému všetko smeruje.

Z uvedených textov na mňa dýcha Božia moc. Hoci sa nám môže zdať, že žijeme vo svete „zmätkov, hrôz a blúdení" (hymnus ranných chvál v Cezročnom období), pevne veríme a vyznávame: „Pán kraľuje!" Všetko je v jeho rukách a podriadené jeho moci. Áno, mnohí vo svete si to nemyslia a keby čítali tento text, tak sa budú z neho smiať. Ale my, čo sme spoznali Božiu lásku a uverili v ňu, veľmi dobre vieme, že Boh riadi svet a jeho dejiny (aj život každého človeka osobitne) tak, aby zavŕšil dielo obnovenia všetkého v Ježišovi Kristovi. Či sa to stane dnes alebo o milión rokov, nie je podstatné.

Preto sa nemusím báť. Nemyslím na prirodzený strach, ktorý každého niekedy prepadne. Ale nemusím sa báť, že sa môže stať niečo, nad čím by Boh nemal moc, čo by sa mu vymklo z rúk. Pritom neraz je vo mne otázka: „Bože, skutočne sa muselo stať toto či ono? Koľko zla!" Ale verím, že raz vo večnosti všetci uvidíme súvislosti a budeme jasať a plesať, lebo spoznáme, ako Boh svojou mocou dokázal aj najhoršie zlo obrátiť na veľké dobro.

Žijem podľa toho, čo verím, nie podľa toho, čo vidím (pozri 2 Kor 5, 7). „Pán kraľuje!", hoc svet tvrdí niečo iné a aj môj zrak by ma chcel oklamať.

Často si pripomínaj Ježišovu moc, jeho vládu. S vierou dokážeš prejsť aj cez najväčšie temnoty.