Zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu: Závidím

Závidím Kornéliovi z dnešného prvého čítania. Zjaví sa mu anjel, ktorý mu prikáže poslať po Petra.

Keď ten príde a začne hovoriť o Kristovi, zostupuje Duch Svätý a všetci hovoria v jazykoch a zvelebujú Boha. Následne ich Peter všetkých rozkáže pokrstiť. Nádherný príbeh! Verím, že sa v dejinách Cirkvi odohral už nesčíselne veľa krát.

Bože, po koho mám poslať, aby sa aj u nás, v našej rodine dialo niečo podobné? Po koho má poslať náš pán farár, náš otec biskup, aby prišiel a s mocou ohlasoval Božie slovo vo farnosti, v diecéze? Aby zostúpil Duch Svätý a všetci aby zvelebovali Boha? Aby sa pri birmovke kostol triasol spevom birmovancov v jazykoch a zvelebovaním Boha? Aby každý rok po prvom svätom prijímaní narastal počet Ježišových učeníkov? Aby po každom sobáši pribudol v kostole pár svätej rodiny? Aby po každej vysviacke sa peklo zatriaslo strachom pred Božou mocou naplnenými novokňazmi? Aby sme po každej spovedi prežívali radosť z toho, že Kristova nevesta Cirkev je opäť čistejšia, a aby sme počuli ďalšie nové svedectvo o Božom milosrdenstve?

Závidím Kornéliovi. Túžil po Bohu a ten mu jeho túžbu naplnil. Vrchovato, prehojne. Veď tak to Ježiš prisľúbil: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie" (Jn 10, 10). Boh nie je obmedzený v plnení svojich prísľubov. Nič však nedáva nasilu. Čaká na túžbu srdca. Ani to nemusí byť túžba po Bohu, stačí možno neurčitá túžba byť lepší, zanechať zlo, zažiť trochu šťastia... Boh na tieto krásne túžby ľudského srdca s radosťou a ochotne odpovedá.

A tak som zvedavý a plný očakávania, ako odpovie na moje túžby, ktoré som vyššie vyjadril ako otázky. Vlastne jednu odpoveď už mám – Svätý rok milosrdenstva. Nádherný Boží dar, ktorý môže priniesť to všetko, po čom túžim pre Cirkev. Obrátenie mnohých sŕdc, počnúc biskupmi a kňazmi. Zvelebovanie Boha, ktoré bude otriasať nielen múrmi kostola, ale aj srdcami všetkých, ktorí sú mimo, „bez Krista, , bez nádeje a bez Boha..." (Ef 2, 12). A zatúžia byť s nami na takej oslave... Aký je však základný predpoklad, aby sa to dialo?

Že ja budem zvelebovať Boha, že ja budem túžiť po spoločenstve s ním, že ja sa mu úplne oddám, aby mohol cezo mňa konať, že ja budem spievať hymny chvál, hoci všetci budú mlčať, že ja budem s nasadením života plniť prikázanie lásky, že ja... Teda základná podmienka toho, aby som mohol prežívať to, čo Kornélius, je moja túžba a moje úsilie žiť s Bohom a milovať to – to znamená poslúchať ho. Boh urobí ostatné. A viem, že jeho podiel je neporovnateľne väčší ako môj. Veď je Boh!

Dobrý a milovaný Boh, môj Otec, znovu odovzdávam svoj život do tvojich rúk. Ako Peter som ochotný ísť tam, kam ma pošleš. Ako Kornélius zároveň túžim, aby si aj ku mne poslal niekoho, kto ma povedie k tebe. Ako hriešnik sa viniem k tebe a ďakujem ti za milosrdenstvo, ktoré mi denne prejavuješ. Ako svätý ti spievam Aleluja a zvelebujem tvoju dobrotu a lásku. Ako tvoje dieťa sa ukladám do tvojho náručia, lebo dúfam v teba a dôverujem ti. Prosím ťa pre sväté meno tvojho Syna Ježiša, aby sa tvoja Cirkev po celom svete, no osobitne v našej farnosti a diecéze, opäť rozhorela mocou Božieho Ducha. Nech čoraz silnejšie znie naše zvelebovanie – až tak mocne, že to osloví aj ľudí mimo a zatúžia pripojiť sa k nám. Ó, Otče, už sa teším na ten mohutný chorál, ktorý bude znieť „ako hukot veľkých vôd ako rachot mocného hromobitia...: ‚ Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila‘" (Zjv 19, 6 – 7). Aleluja!

Na stiahnutie

10. 5. 2015.doc

Návrat späť