Zamyslenie na 5. veľkonočnú nedeľu: Ratolesť

Byť s Kristom. Nielen tak nejako, ale bytostne prepojení. Ako vinič a ratolesť.

Všetko, čo mám, čím žijem, celé moje zmýšľanie, hovorenie i konanie plynie z toho, že vo mne žije Ježiš. Taká je pravda o mne. Aj o tebe.

Ako to vyzerá v mojom každodennom živote? Starý človek vo mne nechce prijať túto pravdu. Nahovára mi, že to tak nie je. Veď stačí, keď sa pozriem na svoj život. „Vari si nemyslíš, že Ježiš by robil/hovoril/myslel tak ako ty? Pozri sa, čo všetko ti chodí po rozume. Pozri sa, ako sa vyhýbaš konaniu dobra. Pozri sa, čo všetko pozeráš v televízii, na internete..." Starý človek je mazaná líška, hneď odhalí, v čom sa nepodobám na Ježiša a vyhodí mi to na oči, aby spochybnil pravdu, ktorú Ježiš v dnešnom evanjeliu tak jasne ohlasuje – on vo mne, ja v ňom.

Nesmiem sa nechať oklamať. Lebo viem, že Ježiš vie, že som slabý, že je vo mne starý človek, ktorý má iné ciele a cestičky. Ide o to, aby som vedel rozlišovať medzi tým, čo chce odo mňa Ježiš, a čo chce odo mňa starý človek. A správne sa rozhodnúť.

Napríklad dnes ráno. Viem, že potrebujem napísať tento text. Zvoní telefón. Dlhý rozhovor s človekom, ktorý sa potrebuje vyrozprávať. Skončíme hovor a chcem písať, keď znovu zvoní telefón. Iný človek, ktorý roky trpí nerozhodnosťou. Potrebuje len opísať svoju situáciu, už viem, že napokon sa rozhodne sám. Ale tiež je to dlhý rozhovor. Hádam už začnem písať. „Pane, čo chceš dnes povedať tým, ktorí to budú čítať?" Namiesto odpovede zvoní telefón. Dlhý pracovný hovor, riešenie problémov. Kedy už konečne budem môcť písať? No namiesto písania ešte kliknem na najnovšie správy, to je jedna z mojich výrazných slabostí. Konečne však píšem, text sa mi celkom páči, uberá sa smerom, nad ktorým som počas týždňa vôbec neuvažoval, čo vnímam ako Božie usmernenie. A zasa zvoní telefón. Nerozhodný človek mi oznamuje svoje rozhodnutie. A ja si uvedomujem, že v každom tom prerušení konal Boh. Že Ježiš vo mne chcel tých ľudí počúvať, že im chcel byť oporou. Dúfam, že som sa k nemu pripojil svojím pokojom, zmyslom pre humor, odľahčením napätej situácie... Ježiš vo mne.

Byť ratolesťou na viniči je ľahké. Ak nevymýšľam a nešpekulujem. Ak prijímam chvíľu za chvíľou tak, ako prichádzajú, ako dar. Ako dobrodružstvo s Milovaným. Iste, málokedy je to vedomé. Ale viem, že to je nastavenie môjho srdca, ktoré vo mne rokmi vypestoval Ježiš.

A vieš, čo je na tom možno to najlepšie? Že sa nemusím báť, že zlyhám, že čosi nerozoznám, že sa nesprávne rozhodnem. Ježiš má totiž pre mňa vždy pripravené odpustenie, usmernenie, nápravu. Mnohokrát denne využívam (dúfam, že nezneužívam) jeho dobrotu a lásku. On vie všetko využiť na to, aby bol náš vzťah pevnejší.

„Milovaný, ako dobre, že si vo mne a ja v tebe!"

Na stiahnutie

29 4. 2018.doc

Návrat späť