‚Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza!‘ (Pies 2, 8)." Takúto vetu som našiel v treťom liste zasväteným Kontemplujte, ktorý bol uverejnený tesne pred koncom Roka zasväteného života. A prišla mi na um pri čítaní dnešných liturgických textov.
„Dnes som z vás odstránil egyptskú potupu" (Joz 5, 9a). Boh urobil prvý krok.
„Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou" (2 Kor 5, 17 – 18). Boh urobil prvý krok.
„Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho" (Lk 15, 20). Aj tu otec ako obraz Boha urobil prvý, najdôležitejší krok k obráteniu syna. Lebo ten sa vracal kvôli tomu, že hladoval, nie preto, že túžil po zmierení s otcom. Nevieme, ako reagoval na preukázané milosrdenstvo a lásku, ale hádam nemal také tvrdé srdce, žeby odmietol vrátenú dôstojnosť...
„On [starší syn] sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť" (Lk 15, 28). Aj tu otec urobil prvý krok, aby sa aj jeho starší syn mohol vrátiť domov. Ani pri ňom nevieme, ako to skončilo, či prijal ponuku otcovej lásky...
Všetky uvedené citáty sú však výzvou a otázkou: Ako ja vnímam Otcovu ústretovosť a prejavy lásky, ktoré ma majú priviesť domov, k obráteniu, k zmene zmýšľania? Určite sa totiž aj ty neraz stretáš s názorom, že najprv sa človek musí zmeniť, až potom má ísť na spoveď. A keďže sa to ľuďom takto nedarí, idú na spoveď len vtedy, keď „musia": na Veľkú noc, na Vianoce, prípadne keď niekto v rodine zomrie... Ak by však prijali pravdu dnešných čítaní, že obrátenie je odpoveďou na Božiu lásku, ich život by sa mohol odvíjať celkom ináč. Ísť na spoveď je pre pokrsteného prvým krokom po zážitku Božej lásky. Úsilie o zmenu nasleduje potom. A takmer vždy je úspešné, lebo je to zmena z lásky, nie z prikázaní či zo strachu...
Vidím okolo seba mnohých kresťanov, ktorí nechcú ísť na spoveď príliš skoro pred sviatkami. „Čo ak zhreším a budem musieť ísť znovu?" To je zmýšľanie staršieho syna, ktorý síce nikdy neprestúpil otcovo prikázanie, ale ani ho nemiloval. Milujúci človek ide na spoveď vždy, keď si uvedomí ťažký hriech. A neraz aj vtedy, keď má len ľahké hriechy, lebo túži po sviatostnom objatí milosrdného Otca.
Ako ty odpovieš na to, že Otec ti vychádza v ústrety? Ako zareaguješ na pravdu, že už si novým stvorením a už len potrebuješ udržiavať poriadok vo svojej duši? Bol si už na spoveď pred Veľkou nocou? Z lásky či kvôli prikázaniu?
„Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza!" (Pies 2, 8). Boh je vždy prvý v láske. V milosrdenstve. Skús s ním v tom súťažiť. Hoci nikdy nebudeš v láske a milosrdenstve lepší ako on, ale taká súťaž úplne zmení tvoj život...