Zamyslenie na 4. nedeľu v cezročnom období: Som nespokojný

Tak rád by som sa dnes, milý čitateľ, porozprával s tebou o tom, ako sa ti darilo v tomto týždni vnímať Božie pokyny.

O to sme pred týždňom prosili v žalme: „Ukáž mi, Pane, svoje cesty." Chcel by som počuť o veľkých dielach, ktoré Pán vykonal tým, že jeho ľudia kráčali po jeho cestách, odporovali zlu a konali dobro... Dnes budeme v téme pokračovať.

V responzóriovom žalme tejto nedele opäť zaznieva výzva počúvať Boží hlas, no k nej je pridané aj niečo ďalšie – požiadavka, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia (Ž 95). Keď sa na základe tohto textu pozrieme na svoj uplynulý týždeň, asi nejeden z nás skonštatuje, že veru to s tou poslušnosťou a vnímavosťou srdca nebolo všetko v poriadku. Ba že sme boli skôr ľahostajní...

Je to paradox – Boh nám dal proroka, ktorý je väčší ako Mojžiš a koná väčšie skutky ako on. Dal nám Ježiša. Mojžiš zomrel, ale Ježiš žije. Nie niekde ďaleko v nebi, ale tu s nami, pri každom jednom z nás. Dokonca chce bývať v nás... Máme teda všetky predpoklady na to, aby sme počúvali Pánov hlas a nezatvrdzovali si srdcia. Napriek tomu to robíme – nepočúvame a zatvrdzujeme. Potechou nám môže byť to, že asi málokto z nás to robí vedome a rád. Skôr sme tak pohltení svojimi prácami či starosťami, že na Boha, na počúvanie jeho hlasu, na hľadanie jeho ciest jednoducho zabúdame.

Je však dôležité, aby sme sa s týmto stavom neuspokojili. Aby sme nerezignovali. Znova a znova nám treba brať do rúk Sväté písmo a hľadať, čo nám Boh chce dnes povedať, ako nás chce v našom živote usmerniť, podporiť, pomôcť, oslobodiť, poučiť, napomenúť... Znovu a znovu si potrebujeme kľaknúť a zverovať sa do Božích rúk. Znovu a znovu musíme ísť na spoveď a prijímať Otcovo milosrdenstvo. Znovu a znovu potrebujeme ísť do chrámu a prijímať do svojho života nášho Záchrancu Ježiša. Žime aktívne v spoločenstve Cirkvi...

Niet inej cesty. Len nesmieme rezignovať a povedať si, že sme so svojím kresťanským životom spokojní. Diabol by sa v tom momente veľmi potešil. Ale my sme povolaní robiť radosť Bohu, nie diablovi!

V tomto texte som hrubším písmom vyznačil, čo treba robiť. Prosím ťa, neodporuj šťastiu! Ak budeš vytrvalo a verne robiť to, čo tu píšem, zakúsiš Božie požehnanie, naučíš sa kráčať po jeho cestách a budeš počuť Pánov hlas, ktorý ťa povedie.

Na stiahnutie

28. 1. 2018.doc

Návrat späť